Tento článok mám rozpísaný už dlhšie, lenže som naň nejako pozabudla a spomenula som si naň až dnes, keď som kolenačky dezinfikovala kúpeľňu na intráku. Takže áno, žijem, len múza si akosi zobrala voľno a zistila som, že na intráku si mi veľmi ťažko sústreďuje na písanie (lebo si radšej pustím The Big Bang Theory namiesto toho, aby som otvorila Word a donútila sa). No hádam sa postupne prepracujem aj k písaniu cestou, prípadne nebudem ráno vyspávať, keď mám voľno... O:) Ale dovtedy iba o tom, ako sa mi žije na Matfyze...
Matfyz - slovo, ktoré vyvoláva buď obdiv, alebo posmech. Nič medzi tým neexistuje. Veď poznáte tie vtipy o matfyzákoch (môj obľúbený - Sedí párik matfyzákov v parku. Ona: "Zlato, myslíš na to na čo ja?" On nadšene: "Áno." Ona: "A koľko ti to vyšlo?") a učite ste už započuli, že nič ťažšie ako matfyz pomaly neexistuje. Odkedy som si tam (a iba tam) podala prihlášku, nevdela som sa rozhodnúť, či sa báť, alebo pripravovať na to, že sa zo mňa stane kocka. Keď ma vzali bez prijímačiek, rozhodla som sa, že sa tým budem zapodievať až na začiatku roka.
Na zápis som prišla ako vyhúkané kura. Budovu som videla prvý krát na vlastné oči (ne/výhoda žiadnych prijímačiek) a moja prvá myšlienka bola - toto mi asi padne na hlavu. Nepadlo. Zatiaľ.
So zmiešanými pocitmi som zamierila ku vchodu a po tom, ako som si 4-krát vypočula vysvetlenie cesty k posluchárni (ujo vrátnik na mňa zúfalo pozrel po tom, čo to isté vysvetlil štyrom za sebou stojacim chalanom, ja som si ale odvodila, že keď sa tam ide raz tak, tak ja asi nepôjdem inak), v ktorej mal byť zápis, som sa tam vybrala. Všade boli samí chalani. Áno, počítala som s tým, ale za štvrťhodinu, čo som stála pri jednej nástenke, som nevidela ani jednu babu. Nebolo mi všetko jedno.
Našťastie, v posluchárni sa už nejaké tie baby našli, ale nemala som šancu obzrieť si všetky a všetkých, lebo ma zamestnával index a asi tucet tlačív na podpísanie. Ale o týždeň, na prípravnom sústredení pre prvákov, som mala viac času rozpozerať sa okolo seba - aj na školu, aj na nových (cca 117) spolužiakov.
Pondelok začal krásne - testom z matematiky, na ktorý nám pridelili matematické mena (ja som sa hrala na Rozladený Diskriminant) a podľa výsledkov nás zadelili na ten týždeň do skupín. Dostala som sa do, vraj, najlepšej - jeden deň sme mali voľno - v ktorej som bola ja a 10+x chalanov (x sa menilo každý deň). A tam som sa veru obzerala - lebo som mala na čo. Po prvej hodine, keď sa pri tabuli vystriedali všetci chalani, som skonštatovala iba - Tu sa mi bude páčiť. (Teda, až na jeden moment, keď sa pri tabuli objavil Quov dvojník a ja som šokovane lapala po dychu, že čo tu ten robí?! - Doteraz, keď ho vidím, tak som v pomykove, či sa náhodou naše drahé tretiačatko nezapísalo na matfyz, aby mi "zlepšilo" deň.)
Prvý týždeň sme si zahrali aj hru "Spoznaj a chráň matfyz". Spoznať sme ho spoznali - vieme, koľko okien, dvier, záchodov atď. je v každom pavilóne (a tých pavilónov je dosť), naučili sme sa nejaké vety z algebry, napísali sme ódu na študijné oddelenie (a náše jediné čisto babské družstvo získalo špeciálnu cenu za najlepšu ódu), skoro hodinu sme podľa obrázka hľadali jednu drevenú skriňu (ktorých sú plné dva fyzikálne pavilóny, ktoré majú tri poschodia + suterén) - nenašli sme. Ale čo sme chránili, neviem. Nevadí, zorientovali sme sa v škole a vyhrali sme čokoládu.
A ja som ten týždeň prežila vďaka krásnym spolužiakom, pri ktorých sa ľahšie zvládal aj ten najhorší príklad.
Keď som však zbadala zadelenie do krúžkov, nadšenie z matfyzu pokleslo. Tých pár ľudí, ktorých som už poznala, sa v tom mojom nenáchadzalo a ani jedno meno mi nebolo povedomé ani z prípravných cvičení. Zo spolužiakov som tak nepoznala ani jedného z 21 chalanov a ani tú jednu jedinú babu, ktorá tam bola so mnou. Nakniec som však skončila s dobrým rozvrhom - voľný piatok a každý druhý týždeň v pondelok iba angličtina o 16:30.
So zmiešanými pocitmi som zamierila ku vchodu a po tom, ako som si 4-krát vypočula vysvetlenie cesty k posluchárni (ujo vrátnik na mňa zúfalo pozrel po tom, čo to isté vysvetlil štyrom za sebou stojacim chalanom, ja som si ale odvodila, že keď sa tam ide raz tak, tak ja asi nepôjdem inak), v ktorej mal byť zápis, som sa tam vybrala. Všade boli samí chalani. Áno, počítala som s tým, ale za štvrťhodinu, čo som stála pri jednej nástenke, som nevidela ani jednu babu. Nebolo mi všetko jedno.
Našťastie, v posluchárni sa už nejaké tie baby našli, ale nemala som šancu obzrieť si všetky a všetkých, lebo ma zamestnával index a asi tucet tlačív na podpísanie. Ale o týždeň, na prípravnom sústredení pre prvákov, som mala viac času rozpozerať sa okolo seba - aj na školu, aj na nových (cca 117) spolužiakov.
Pondelok začal krásne - testom z matematiky, na ktorý nám pridelili matematické mena (ja som sa hrala na Rozladený Diskriminant) a podľa výsledkov nás zadelili na ten týždeň do skupín. Dostala som sa do, vraj, najlepšej - jeden deň sme mali voľno - v ktorej som bola ja a 10+x chalanov (x sa menilo každý deň). A tam som sa veru obzerala - lebo som mala na čo. Po prvej hodine, keď sa pri tabuli vystriedali všetci chalani, som skonštatovala iba - Tu sa mi bude páčiť. (Teda, až na jeden moment, keď sa pri tabuli objavil Quov dvojník a ja som šokovane lapala po dychu, že čo tu ten robí?! - Doteraz, keď ho vidím, tak som v pomykove, či sa náhodou naše drahé tretiačatko nezapísalo na matfyz, aby mi "zlepšilo" deň.)
Prvý týždeň sme si zahrali aj hru "Spoznaj a chráň matfyz". Spoznať sme ho spoznali - vieme, koľko okien, dvier, záchodov atď. je v každom pavilóne (a tých pavilónov je dosť), naučili sme sa nejaké vety z algebry, napísali sme ódu na študijné oddelenie (a náše jediné čisto babské družstvo získalo špeciálnu cenu za najlepšu ódu), skoro hodinu sme podľa obrázka hľadali jednu drevenú skriňu (ktorých sú plné dva fyzikálne pavilóny, ktoré majú tri poschodia + suterén) - nenašli sme. Ale čo sme chránili, neviem. Nevadí, zorientovali sme sa v škole a vyhrali sme čokoládu.
A ja som ten týždeň prežila vďaka krásnym spolužiakom, pri ktorých sa ľahšie zvládal aj ten najhorší príklad.
Keď som však zbadala zadelenie do krúžkov, nadšenie z matfyzu pokleslo. Tých pár ľudí, ktorých som už poznala, sa v tom mojom nenáchadzalo a ani jedno meno mi nebolo povedomé ani z prípravných cvičení. Zo spolužiakov som tak nepoznala ani jedného z 21 chalanov a ani tú jednu jedinú babu, ktorá tam bola so mnou. Nakniec som však skončila s dobrým rozvrhom - voľný piatok a každý druhý týždeň v pondelok iba angličtina o 16:30.
Hneď v pondelok ma zastavili pred anglinou nejakí chalani, že kde to máme a že sme spolu v krúžku. (Čo sa človek nedozvie pred prvou spoločnou hodinou?) A teraz už poznám oveľa viac ľudí (dokonca sa tam objavuje aj spolužiak zo strednej) a aj keď som na plno hodinách jediná baba, nemám pocit, že som navštívila inú planétu.
Na prednáškach si obzerám dvoch úžasných chalanov (a všetky pokusy začať s nimi nejakú konverzáciu stroskotávajú na tom, že nás tam je viac ako sto a nikdy sa k nim nedostanem blízko), na angličtine nemusím mať jediná menovku - lebo som tam sama baba a na diskrétnej matike sa zázračne objavuje aj jeden z vyššie spomenutej dvojice.
Takže, jednoducho povedané - na matfyze si žijem sen každej baby. Samí chalani a osobne si myslím, že každá baba by si vybrala. Dlhovlasí, krátkovlasí, s čelenkami, ryšaví, blonďaví, tmavovlasí, holohlaví. Vysokí, nízki. S okuliarami a aj bez. Jednoducho, všetci. (Zistenie posledého týždňa - väčšina z nich, aj tí, čo by ste to o nich nepovedali, sú zadaní. Ale to je detail :D)
Čo sa školy ako takej týka, zatiaľ je to fajn. (Klopem.) Síce niektoré prednášky sú ako zaklínanie hadov/Bnnsove hodiny a už sa mi pár krát podarilo naozaj zaspať a nie som jedinná, kto vzdal boj proti uspávacím hlasom a zložil sa na lavici. Niektoré cviká sú tiež v celku zaujímavé, nechytám stavy zúrivosti a ani nerozmýšľam nad tým, že by som išla zo školy preč. Celkom sa mi tam páči. Áno, páči sa mi na matfyze.
Na intráku je nakoniec tiež dobre - všetci ma strašili, no zatiaľ som okrem upchytého umývadla, front na wc a sprchu (10 báb na jednu), zaseknutých výťahov a tým pádom chôdzu z a na 12. poschodie (dokonca som už zažila a jazdu vo výťahu po tme, lebo niekto rozbil svetlo), neuveriteľných front na obedy a opileckých árií pod oknami nezažila nič hrozné. Životný priestor síce zdielame s holubmi, z balkóna však vidím až do Rakúska a také skvelé západy slnka sú tu, že to vynahrádza aj zatrusený balkón.
Na prednáškach si obzerám dvoch úžasných chalanov (a všetky pokusy začať s nimi nejakú konverzáciu stroskotávajú na tom, že nás tam je viac ako sto a nikdy sa k nim nedostanem blízko), na angličtine nemusím mať jediná menovku - lebo som tam sama baba a na diskrétnej matike sa zázračne objavuje aj jeden z vyššie spomenutej dvojice.
Takže, jednoducho povedané - na matfyze si žijem sen každej baby. Samí chalani a osobne si myslím, že každá baba by si vybrala. Dlhovlasí, krátkovlasí, s čelenkami, ryšaví, blonďaví, tmavovlasí, holohlaví. Vysokí, nízki. S okuliarami a aj bez. Jednoducho, všetci. (Zistenie posledého týždňa - väčšina z nich, aj tí, čo by ste to o nich nepovedali, sú zadaní. Ale to je detail :D)
Čo sa školy ako takej týka, zatiaľ je to fajn. (Klopem.) Síce niektoré prednášky sú ako zaklínanie hadov/Bnnsove hodiny a už sa mi pár krát podarilo naozaj zaspať a nie som jedinná, kto vzdal boj proti uspávacím hlasom a zložil sa na lavici. Niektoré cviká sú tiež v celku zaujímavé, nechytám stavy zúrivosti a ani nerozmýšľam nad tým, že by som išla zo školy preč. Celkom sa mi tam páči. Áno, páči sa mi na matfyze.
Na intráku je nakoniec tiež dobre - všetci ma strašili, no zatiaľ som okrem upchytého umývadla, front na wc a sprchu (10 báb na jednu), zaseknutých výťahov a tým pádom chôdzu z a na 12. poschodie (dokonca som už zažila a jazdu vo výťahu po tme, lebo niekto rozbil svetlo), neuveriteľných front na obedy a opileckých árií pod oknami nezažila nič hrozné. Životný priestor síce zdielame s holubmi, z balkóna však vidím až do Rakúska a také skvelé západy slnka sú tu, že to vynahrádza aj zatrusený balkón.
Nesťažujem sa. Nemám sa na čo. Obedy sú dobré, mám na ne s kým chodiť, na prednáškach ma má kto budiť, keď spím už príliš dlho, na hodinách mi má kto pomôcť, keď si neviem rady, na intráku sa môžeme učiť aj väčšie skupiny, takže vysvetľovanie je zabezpečované...
Možno sa posťažujem len na jednu vec - nič nepoteší človeka viac, ako keď v náladičke s pivom v ruke vykračuje s rovnako naladenou kamarátkou na wc a stretne svojich bývalých spolužiakov, ktorí z toho majú ohromnú srandu a skoro mu spôsobia infarkt.
Možno sa posťažujem len na jednu vec - nič nepoteší človeka viac, ako keď v náladičke s pivom v ruke vykračuje s rovnako naladenou kamarátkou na wc a stretne svojich bývalých spolužiakov, ktorí z toho majú ohromnú srandu a skoro mu spôsobia infarkt.
Jednoducho, matfyz a mlyny. Bazinga! :)
Tento rok dokonca niektori prestupili k nam na magisterske studium na manazment, ale to len tak na okraj!
Ani sa ti nečudujem že sa ti nechce, ja som na novej strednej a už mi to lezie hore krkom...teda hlavne to učenie, inak budova pekná a spolužiaci fajn! =D Ale tiež sa neviem dokopať k jednej poviedke, ktorá má aktuálne tak 10 riadkov xD Proste je toho priveľa. Užívaj si študentský život, kým sa dá =D Ja ti trochu závidím, ale ako..aj u nás je dobrá podívaná, ešte máme taká povysúvané balkóniky, krásne postavené na obzeranie! ;) (A) Aaa ty! Užívaj si ranné spanie aj za mňa 
OOO:))))
píše, od kedy ju to bratranec a sesternica naučili. Číta rovnako dlho a do kníh je zamilovaná oveľa dlhšie. Najviac ju ovplyvnil asi Harry Potter a potom fan ficiton. S Edwardom to na ňu neskúšajte. Radšej ponúknite Remusa, či Siriusa. A ak sa pošťastí, pekná Dramione, alebo Rose/Scorpius poviedka bude len plusom.
Idem na matfýzu. Nikdy som nad tým neuvažovala, ale teraz tam chcem ísť.
