Ďakujem za všetky komentáre :)
(A nie, nespriateľujem. Ďakujem, že sa na to nepýtate ;) )
_________________________________________________________________

13. Kapitola - Iba láska nestačí

29. srpna 2011 v 23:11 | Tonks |  Pomsta času
Nejako mi to trvalo dlhšie, ako som čakala. Lenže kaptola bola stále príliš krátka, potom som našla spôsob, ako ju predĺžiť, ale keď som si to po sebe čítala, nemala som pocit, že to tam chcem mať. Tak som to posunula o pár strán ďalej a raz to možno zverejním - či už v inej kapitole alebo ako extra scénu, uvidíme. Hlavné je, že som to dokončila a dokonca uzatvorila pointu celej kapitoly.
Posledná (aspoň myslím) kapitola, ktorú som písala ešte v oficiálnom stredoškoláckom "šate", lebo 5. ma čaká zápis a potom hor sa na matfyz...
Prajem pekný zvyšok prázdnin ;)



Ráno ma zobudilo otravné zvonenie telefónu. Znelo veľmi blízko, a keď som otvorila oči, zistila som dôvod. Zaspala som v obývačke.
S privretými očami som zašmátrala na stolíku a takmer pri tom padla z gauča.
"Prosím?" ozvala som sa rozospato.
"Lottie," ozval sa na druhej strane vzlyk mojej netere, "on ma nechal!"
"Kto?" snažila som sa pochopiť, o čom je reč.
"Roy!" vyhŕkla a rozplakala sa.
"Roy?" Nemala som ani tušenia, kto by to mal byť.
"Áno... on... on... proste..." Jej plač znel cez telefón hrozne naliehavo. Úplne prebudene som sa posadila. Toto si žiadalo čulú krstnú matku, keďže pre Jul to bolo viditeľne veľmi dôležité.
"Julie, no tak, neplač," skúsila som ju upokojiť. Cez telefón idú takéto veci ťažko. "Skús mi povedať, čo sa stalo."
Chvíľu sa snažila ovládnuť plač, a potom cez vzlyky začala: "Vraj som iba dieťa... Pre vzťah som dieťa, chápeš to, Lottie!?" Jej oslovenie donútilo mňa, aby som sa cítila ako dieťa. Povzdychla som si. Dieťa. Bude mať sedemnásť, ale stále je dieťaťom. Ale aspoň to začínalo dávať zmysel - Roy bol jej priateľ.
"Koľko mal rokov?"
"Dvadsať," hlesla a vysmrkala sa. "Tri roky! Len tri roky!"
"Julie," začala som chlácholivo, "príde iný, lepší."
"Ale ja som ho mala rada!"
"Zlatko, nie všetci, ktorých máme radi, s nami zostávajú," povzdychla som si. Zrazu som neriešila Jul a Roya. Zrazu tam bol niekto iný... Pozostatky sna a včerajšieho večera.
"Ale ja nechcem byť sama!" zavzlykala ako malé dieťa a vrátila ma späť k téme.
"Nájdeš si ďalšieho," odvetila som.
"Ale ja chcem Roya!" zamraučala detinsky. "Ja... ja ho ľúbim!"
"Ale na lásku musia byť dvaja," povzdychla som si. Jul sa znovu rozplakala. "Viem, že to teraz bolí, ale musíš si uvedomiť, že Roy je idiot, keď ťa nechal," snažila som to napraviť. "Zahodil možnosť byť s tebou, takže si ťa nezaslúži. Sama na to prídeš..."
V telefóne zostalo ticho, len na druhej strane sa ozvali potlačované vzlyky.
"Lottie?" ozvala sa po chvíli Jul. "Mohla by som potom prísť k tebe? Hneď ako začnú prázdniny? Vieš, aby som ho nevidela..."
"Samozrejme," usmiala som sa. "Ale už žiaden plač. Dobre? Si sebavedomá krásna mladá žena, takže na to nemysli a sústreď sa na niečo iné. Keď sa budeš usmievať, všetko bude ľahšie."
"Máš pravdu," povzdychla si. "Tak... tak to skúsim! Nebudem myslieť na Roya..." V telefóne zostalo ticho, už som sa išla ozvať, či Jul náhodou nezložila, keď som začula na druhej strane chichot. "Angličania sú aj tak viac sexi," smiala sa Jul. "A budem mať sedemnásť..."
Zasmiala som sa. Ten úsmev prišiel skoro a to bolo dobre. "Ešte máš šestnásť a si v Austrálii a hlavne, musíš ešte chodiť do školy!"
"Už je po skúškach!" prerušila ma hneď. "Mali sme teraz krátke voľno."
"Tak si uži posledné dni v škole, zabav sa s kamarátkami a potom príď," usmiala som sa, keď som si predstavila, že mi sem donesie mladícku energiu. Pochabosť skoro dospelého dievčaťa.
"Jasné. Tak... ahoj a... ďakujem," dodala ticho a položila.
Zložila som telefón a vymotala som sa z deky. Jej hlas na konci už neznel pochabo ako chvíľu pred tým. Rozchod bolel.
Jul nechal frajer. Moju malú Julie nechal o tri roky starší chlapec. Bolo zvláštne na to len pomyslieť. Veď to bolo to malé copaté dievčatko, v ktorej živote bol jediným mužom jej otec a hneď po ňom nasledoval obľúbený plyšový medveď. Otec bol vzorom, medveď kamarátom. Jej únikom od reality. Viem, že ho pomenovala tak dokonalým detským menom, ktoré však vyslovovala s veľkou vážnosťou. A bola taká úžasná. Len na jeho meno som si už však nevedela spomenúť.
Stále rozmýšľajúc nad Juliným medveďom som poskladala deku, no pri pohľade na veci rozhádzané po zemi sa mi premietol včerajší večer. S povzdychom som všetko pozbierala. Nemala som počúvať Remusa a svoje svedomie. Nemala som nič hovoriť, všetko by bolo lepšie.
S pocitom nostalgie som ako posledný zobrala som do ruky fotoalbum, aby som ho odložila, ale premohlo ma to. Znovu som si sadla na pohovku a otvorila ho. Pri prvej fotke som sa usmiala.
Charlieho prvá, tesne po pôrode. Deň, v ktorý som mala prvýkrát v náručí to malé voňavé bábätko. To šťastie, že mám dieťa, sálalo z fotky a stále pretrvávalo.
A on to všetko zahodil. Mal pocit, že mu klamem. Že si vymýšľam. Neviem, ktorá žena by mala teraz potrebu si vymyslieť, že je vydatá za masového vraha na úteku a má s ním syna.
Idiot.
Položila som album na stôl a prešla do kuchyne. Kým včera bol vo mne hnev, ktorý spôsobil ten neporiadok v obývačke, dnes tu bola iba bolestná realita.
Postavila som vodu na kávu a začala listovať vo včerajších novinách. A pri jednom krátkom článku som zistila, čo bude pre mňa najlepšie.
Dobre, nechce priznať, že má syna. Fajn. Všetci sú už hádam spokojní. Remus, že som to povedala. Caroline, že som sa spamätala, nuž a v konečnom dôsledku bude spokojný aj Sirius. Bude môcť žiť slobodný, bezdetný život, pretože ja podám žiadosť o rozvod.

***
V pondelok som bola v práci prvá. Nezvyčajne. Spravila som si kávu, prešla poštu a skontrolovala detských pacientov. Takmer všetci spali až na malé asi šesťročné dievčatko, ktoré mi veľmi pripomínalo Jul.
"Nedá sa ti spať?" spýtala som sa jej ticho, keď sa bezmocne posadila na posteli.
"Chýba mi maminka," zašepkala.
Objala som ju okolo ramien a ona sa ku mne sama pritúlila. Pohladila som ju po jemných vláskoch. Takéto malé deti by nemali byť choré. Žiadne deti by nemali byť choré.
"Maminka ťa určite dnes príde pozrieť," povedala som, lebo som vedela, že mamička tejto malej slečny by tu najradšej spávala. Keby tu bol Charlie, tak by som sa od neho nepohla.
"Fakt?" odtiahla sa odo mňa a s nádejou na mňa pozrela.
"Sľubujem," žmurkla som na ňu. "Ale teraz musíš ešte spať."
"A povieš mi rozprávku?" nevinne na mňa pozrela, keď bola pred ňou vidina maminky, tak už bol svet v poriadku.
"Ale iba kúsok," pokrútila som s úsmevom hlavou. Nadšene prikývla a vliezla späť pod perinu. Ľahla si na bok a privretými očami na mňa pozerala, kým som jej ticho začala hovoriť jednu z rozprávok Barda Beedla. Nepovedala som hádam ani desať viet a už spala. "Sladké sny." Pohladkala som ju po vlasoch a lepšie ju prikryla a po špičkách vyšla z izby. Akosi mi chýbalo takéto čítanie rozprávok a želanie sladkých snov. Charlie je už na takéto veci veľký...
Práve, keď som vyšla späť na chodbu, vykročila z liečiteľskej izby Daniele Petersonová.
"Dobré ráno," usmiala som sa na ňu. "Aká bola noc?"
"Och, dobré ráno, Charlotta, dnes ste tu nejako skoro," odvetila prekvapene. "A noc bola veľmi pokojná. Žiadne problémy."
Prikývla som. "To som rada. A kto má službu po vás?"
Usmiala sa. "Myslím, že slečna Jacobsonová, lebo večer sme sa menili s pánom Bloomom. Ten si v poslednom čase dáva služby v nezvyčajnom čase."
Trochu silene som sa usmiala. Vedela som totiž dôvod, prečo si dáva tak divne služby - ja som ním bola. Skôr, ako som stihla vymyslieť niečo, čo by som mohla povedať, sa objavila Angela.
"Dobré ráno," pozdravila a prekvapene na mňa zažmurkala.
"Dobré ráno," odzdravili sme s Daniele unisono a tá hneď odišla za pacientmi.
"Ja... ja, hneď roztriedim poštu..." koktala Angela zmätene.
Usmiala som sa. "Netreba, už som to spravila. Ale asi bude treba nahlásiť obedy do jedálne. Je pondelok.."
Stále nechápavo, čo tam robím, prikývla. "Hej... to... áno, už idem."
So smiechom som vošla do vlastnej pracovne. Šéfka príde raz do práce skôr a všetci sú v šoku. Asi by som to mala začať praktizovať častejšie.
Vytiahla som nedokončené papiere a pustila sa do práce, kým tu je ešte relatívne pokoj.
Presne o deviatej sa ozvalo zaklopanie na dvere a po vyzvaní vošla dnu staršia pani a spolu s ňou chudý, chorobne bledý chlapec.
"Dobrý deň, pani Spellová. Anthonia Nottová, hovorili sme spolu minulý týždeň. Prišla som kvôli tomu vyučovaniu."
Prikývla som. "Dobrý deň, nech sa páči, posaďte sa."
"Toto je môj vnuk, Theodor. Vie lepšie, čo sa potrebuje učiť ako ja." Pozrela naňho, ale chlapec sa odvrátil.
"Nepotrebujem sa tu učiť," zamumlal.
"Theodor!" napomenula ho zvýšeným hlasom a ospravedlňujúco sa na mňa pozrela.
"Theodor," oslovila som ho pokojne, "bude to pre teba jednoduchšie sa vrátiť späť do školy, keď tu preberieš učivo, ktoré budú preberať tvoji spolužiaci."
Uškrnul sa.
Stará žena pevne zomkla pery a prísne na neho pozrela. S nevôľou mi podal pergamen popísaný tenkým úzkym písmom. Preletela som ho očami. Pokyny. Od Snapa. Vďaka ti, Merlin, už len Snapove pokyny som potrebovala!
"Ďakujem," pokúsila som sa o normálny tón. Poklepkala som prútikom po zvončeku na stolíku a o pár sekúnd na to sa vo dverách objavila Angela. "Liečiteľka Jacobsonová je už tu?" Prikývla. "Tak mi ju sem pošlite."
Otočila som sa späť k Nottovcom. "Takže, po vstupnej prehliadke by sme mali vedieť, ako dlho tu bude Theodor, podľa toho vystavíme všetky papiere. Len sa chcem spýtať, pani Nottová, ste Theodorovým zákonným zástupcom?"
Skôr ako stihla odpovedať, ozvalo sa zaklopanie na dvere a dnu vošla Sandie. "Dobrý deň, Jacobsonová," podala ruku pani Nottovej. "My sme sa stretli už v lete, však Theodor?" usmiala sa široko. Chlapec iba prikývol. "No dobre, ideme spraviť prehliadku. Podľa listu, čo mi tu nechal tvoj liečiteľ, sa ti choroba znovu zhoršila." Pokynula k dverám. "Nech sa páči." Kým vstával zo stoličky, pozrela na mňa: "Potom sa zastavím."
Obaja vyšli von a pani Nottová sa otočila ku mne. "Prepáčte, zabudla som, čo ste sa pýtali."
"Či ste Theodorovým zákonným zástupcom."
"Och, nie," pokrútila hlavou, "je to môj vnuk, vychováva ho však môj syn. Ten je teraz mimo krajinu, takže som to prišla vybaviť ja. Viete, keby bol môj syn tu, tak by Theodora asi nechal doma, ale ja si to nemôžem dovoliť. Sama mám veľké problémy..."
Prikývla som. "A kedy sa asi váš syn vráti? Kvôli papierom," dodala som rýchlo, keď som zbadala nechápavý výraz v jej očiach.
"Ach tak, no, neviem. Povedal, že preč bude aspoň do konca týždňa. Neviem, kde je a čo robí, ale môžem mu poslať sovu."
Vďačne som sa na ňu pousmiala. "Tak keď zistíte, kde je, dajte mi, prosím, vedieť. Do papierov totiž potrebujem podpis zákonného zástupcu. Zatiaľ bude stačiť aj váš, ako rodinného príslušníka, ale viete... kontroly..."
Chápavo prikývla a keď sa vrátila Sandie s výsledkami kontroly, podpísala niekoľko papierov, rozlúčila sa s vnukom a odišla.
Napísala som si na papier pár stručným poznámok, aby som na to nezabudla, a pustila sa do rozrobených papierov.
Dokončila som ich na obed. Skontrolovala som ich, jednu kôpku pripravila na odoslanie, ďalšiu založila a z nejakých som ešte porobila kópie. Čosi pred jednou som skontrolovala, či mám všetky dôležité veci v kabelke, dopila čaj a vyšla z kancelárie.
"Angela, idem na hodinu preč. Keby niečo, viete, ako ma zohnať," povedala som recepčnej.
"Samozrejme," potvrdila. Usmiala som sa a za dverami oddelenia som sa premiestnila do jednej úzkej ulice. Pršalo, vytiahla som z kabelky dáždnik (ešte že tam bol) a vyšla na hlavnú ulicu. O pár minút som dorazila pred jednu malú reštauráciu a skladajúc dáždnik som vošla dnu. Od stola pri okne mi zamávala čiernovlasá žena. Usmiala som sa na ňu a prešla k nej.
"Ahoj, Mirone," pozdravila som ju a podala jej ruku. Mirone Croudshanková bola vysoká, prísne vyzerajúca čarodejnica s dlhými čiernymi vlasmi. Zaoberala sa čarodejníckym právom a viac ju zaujímali všetky ustanovenia a prípady ako ľudia.
"Zdravím, Charlotta."
Vyzliekla som si kabát a posadila sa. "Ja som si už objednala," ukázala na jedálny lístok. Podišiel k nám čašník a položil pred ňu kávu.
"Donesiem vám niečo?"
Zbežne som prezrela jedálny lístok. "Jeden pomarančový džús a boloňské špagety."
"A mne ešte jednu minerálku, prosím!" Mirone si odpila z kávy a pozrela na mňa. "Takže, prečo sme tu?"
"Potrebujem právnu radu," odvetila som. Nadvihla obočie. Čašník predo mňa postavil pohár s džúsom. Odpila som si. "Rozvod. Potrebujem vedieť, aké sú možnosti."
"Na rozvod?"
Prikývla som. Pokrútila hlavou, vytiahla nejakú knihu a nasadila si okuliare.
"Takže... rozvody... hm... to je..." listovala v knihe, "strana stodvanásť..." Otvorenú ju pred seba položila a vytiahla poznámkový blok. "Potrebujem vedieť čo najviac. Meno manžela..."
Odmietavo som zakrútila hlavou. Určité veci si radšej nechám pre seba. "Myslím, že si zatiaľ vystačíme aj bez mena a podrobností. Najprv mi povedz možnosti, aké tu sú."
S povzdychom položila blok na stôl a prešla ku knihe. "Záleží, či to bol sobáš pod záštitou nášho ministerstva, alebo sa odohral na inej pôde."
"Naše ministerstvo," odvetila som hneď.
"Tak to sú potom tri možnosti. Podať žiadosť o rozvod, ktorú bude preverovať ministerstvo a nejaké to súdne pojednávanie je nevyhnutné. Druhá možnosť je, ak sa na rozvode dohodnú obaja manželia, ísť na ministerstvo, vyplniť nejaké papiere, podpísať ich a ak dotyčný úradník uzná žiadosť za oprávnenú, tak je manželstvo rozvedené. Treťou, pomerne neznámou a novou možnosťou, je tajný rozvod."
"Ako funguje ten tajný rozvod?" pozrela som na ňu, lebo prvá možnosť neprichádzala v úvahu (pochybujem, že pri tej štvanici, akú na Siriusa rozbehli, by ma nehnali nielen pred Wizengamot ale aj pred aurorov), druhú som si tiež nevedela celkom predstaviť (dotiahnuť Siriusa na ministerstvo?), ale niečo ako tajný rozvod - o tom som doteraz nepočula.
Prelistovala pár strán v tej svojej knihe a videla som, ako číta. "Je to vlastne dohoda o ukončení manželstva so svedkami. Ak ju podpíšu obaja manželia a svedkovi, ktorí boli aj na svadbe, nadobúda platnosť. Najneskôr do jedného roka však takúto dohodu treba doručiť na ministerstvo."
Povzdychla som si. Svedkovia. Alice a Frank mi asi ťažko budú teraz niečo svedčiť. "A ak to nepodpíšu svedkovia, ktorí boli aj na svadbe?"
"Hm..." prešla pohľadom po ďalších riadkoch. "Je možné nájsť iných. Najlepšie by však bolo niekoho z ministerstva alebo nejakej rady. V tomto prípade však ministerstvo po doručení nemusí uznať manželstvo za rozdelené."
"A potom sa deje čo?"
Čašník pred nás položil taniere. Mirone odložila knihu a zložila si okuliare. "Potom ho buď prehodnocuje, ak manželia naďalej trvajú na rozvode, alebo vyhlási ukončenie rozvodového konania na dobu určitú. Po tejto dobe môžu manželia podať opätovnú žiadosť."
Doprežúvala som špagety. "Aká vysoká je šanca na úspech?"
Zamyslene si odkrojila z mäsa, zahryzla doň, napila sa vody a pozrela na mňa. "Zatiaľ som sa stretla len s dvoma tajnými rozvodmi. Prvý uznali, druhý prehodnotili. Tí ale nemali vyrovnané majetkové vzťahy. Dôležitý je však dôvod rozvodu."
"Je štrnásťročné oddelenie dostatočný dôvod?"
Bez akéhokoľvek prekvapenia si odpila z vody a prikývla. "Je to veľmi dobrý dôvod. Len taká dlhá odluka sa bude veľmi ťažko dokazovať."
Nechápavo som nadvihla obočie. Ťažko dokazovať?
"Treba určiť presný moment rozpadu manželstva a ak to bolo pred štrnástimi rokmi, bude zložité ho dokázať," vysvetlila.
Zamyslene som si nabrala na vidličku špagety a namočila ich do omáčky. "Ak rozpad manželstva nastal hneď po svadbe a nie je problém ho vydokladovať?"
Prvý krát za ten deň na mňa prekvapene pozrela, v okamihu odsunula tanier, nasadila si okuliare a začala listovať v tej svojej knihe. "Hm... kde to len bolo... Hej! Anulácia manželstva. Hm... Anulácia manželstva (teda vyhlásenia manželstva za nulové - nikdy neplatné, neexistujúce) je možná, ak manželstvo bolo... atď., atď. ... tu je to ...ak neplnilo svoju funkciu. Napr. ak manželia nežili v spoločnej domácnosti, či nevideli manželský život..." Zavrela knihu a pozrela na mňa ponad rám okuliarov. "Môžeš to brať ako možnosť, lebo o anuláciu len žiadaš, nepotrebuješ súhlas partnera."
Prikývla som. "A mohla by som ťa poprosiť o nejaké podklady k obom?"
Vedomá si novým prípadom sa uškrnula a hneď si to zapísala do diára. Mirone jednoducho vnímala iba prípady a nie ľudí.

***
O dva dni som prišla na Grimmauldovo námestie ešte pred prácou. Otvorila mi Dora a zívajúc ma zaviedla do kuchyne.
"Moody tu nie je?" spýtala som sa jej. Pokrútila hlavou a široko zazívala. Ja som napodiv nezívala s ňou. Bola som akosi zvláštne čulá na to, že som nespala ani tri hodiny za celú noc.
"Nemá službu?" poškrabala sa za uchom a zažmúrila.
"Menila som sa s Molly," odmietla som to, lebo za celú noc na ministerstve sa okolo mňa neotočil ani jeden človek, nieto ešte Moody. "Dumbledore mi poslal odkaz, že sa tu mám stretnúť s Divookým."
"Ach, tak potom príde. Nezvykne meškať." Natiahla sa za hrnčekom a vzápätí na mňa zarazene pozrela. "Vy... vy ste tu nespali?"
Nechápavo som na ňu pozrela. "Nie. Bola som na ministerstve a potom na dve hodiny doma."
Mávla rukou a časť kávy jej z hrnčeka vyšplechlo na stôl. "Tak sa mi potom asi iba niečo zdalo." Natiahla sa po kanvici s kávou. "Nedáte si kávu?"
"Nie, vďaka," odmietla som.
"Spomínal niekto kávu?" ozvalo sa bolestne od dverí. Dora pozrela poza môj chrbát a skoro spadla zo stoličky. Otočila som sa. Vo dverách stála Emmeline v pokrčenej a polorozopnutej blúzke s výraz práve zobudeného.
"Dobré ráno," zasmiala som sa. "Ako sa tak dívam na vás dve, tak v tomto dome sa muselo diať v noci niečo veľmi akčné."
Emmeline uhla pohľadom a naliala si kávu. Niečo zarinčalo v predsieni a vzápätí sa ozval škrekot. Vyskočila som zo stoličky s prútikom v ruke, Dora a Emmeline iba sklonili hlavy pred tým hlukom.
"Pre Merlina, ženská, ste len obraz!" zatiahol Moody hromovým hlasom na celý dom. Spustila som prútik. O chvíľu sa rozhostilo ticho a Moody vošiel do kuchyne.
"Á, Spellová, tu ste."
"To sa naozaj všetci v ráde zbláznili?" ozvalo sa hlasné hundranie zo schodov a Blacková začala znovu hučať ako najatá.
Emmeline sa zúfalo chytila za hlavu. Moody duchaplne vyšiel z kuchyne a znovu zavládlo ticho.
"Nie je nič lepšie na zobudenie, ako krik mojej matky. Tri krát po sebe," povedal sarkasticky známy hlas za Moodym.
"Stále lepšie ako zásahovka od aurorov, nie?" zatiahol Moody a ráznym krokom vošiel do miestnosti. Uškrnula som sa. Sirius sa tváril, akoby dostal facku. Môj úškrn sa ešte viac roztiahol.
"Moody, nestrašte ho hneď zrána," povedala Dora.
"Nemá frfľať," zaburácal Moody a svojim okom pravdepodobne skúmal to, ako sa zmieňovaný tvári.
Ten radšej uhol pohľadom a išiel k drezu.
"Spellová, môžeme?" prerušil moje sledovanie Moody a kývol na druhú stranu miestnosti. Vytiahla som z tašky papiere a išla za ním. "Takže, čo ste zistili o tom Nottovi?" spýtal sa, keď som sa posadila na stoličku oproti nemu.
"Je až do konca novembra niekde preč, podľa jeho mamy nie veľmi ďaleko, lebo sova sa jej rýchlo vrátila. V dome momentálne nie je nikto, lebo domáci škriatok pomáha teraz jej," odrapkala som. Moodyho čarovné oko sa krútilo a to druhé na mňa zamračene pozeralo. Ešte že som sa nestala aurorom, lebo jeho za šéfa by som nechcela.
"Takže do konca novembra?"
"Nie je to isté. Ale do konca týždňa by sa doma určite nemal objaviť."
"A jeho mama?"
"Žije inde."
"Doniesli ste aj adresu?" Podala som mu okopírovanú takmer celú Nottovu zložku.
"Možno z toho zistíte niečo viac. Chorobopis som, samozrejme, nedoniesla. Nie je tam nič, čo by nejako pomohlo."
"Dobre. Pozriem na to. Musíme Nottove sídlo prezrieť, kým tu nie je. A vy sa pokúste zistiť, kde by mohol byť."
Prikývla som. "Už sa na tom pracuje." Vykúzlila som úsmev, ako mávali policajti v tých muklovských filmoch.
"Ako váš otec..." zahundral popod fúzy.
Zasmiala som sa a postavila sa zo stoličky. Cestou k svojim veciam som pozrela na hodinky. Mala by som ísť čo najrýchlejšie do práce. Schmatla som kabelku a išla ju zavrieť, keď som zbadala ďalšiu zložku. Nemusela som ju ani otvoriť, aby som vedela, čo to je. Vytiahla som to a zamierila k Siriusovi.
Mal na sebe pokrčenú košeľu s nejakými červenými škvrnami, oči ako po dosť dlhej noci a vyzeral, že by najradšej niekam zaliezol. Emmeline na mňa nechápavo pozrela a tikla pohľadom smerom k nemu. Vtedy mi Dorina otázka začínala dávať zmysel.
"Toto si preštuduj čím skôr." Hodila som zložku pred neho.
"Čo to je?" ani sa neunúval zodvihnúť pohľad.
"Rozvodové papiere," odvetila som.
"Čo?" ozvalo sa trojhlasne. Sirius na mňa pozrel, akoby mi narástli tri hlavy.
Pretočila som očami. "Stále žiješ v tom, že som si minule vymýšľala? Dobre, ži si v tom naďalej, len si to prečítaj a potom podpíš a môžeme sa tváriť, že sa nič nestalo." Zazrel na mňa. "Emmeline bude určite spokojnejšia, keď nebude musieť spávať so ženatým mužom." Obaja očerveneli. Trafila som.
"Charlotta, ja... nevedela som..." habkala červená.
Pokrútila som hlavou. "Nežijem s ním štrnásť rokov, má právo robiť si čo chce."
"Ale ja to nepodpíšem," prerušil ma s arogantným úškrnom.
Sladko som sa usmiala. "Tak požiadam o anuláciu, na to nepotrebujem tvoj podpis." Nechápavo na mňa pozrel. Zamierila som ku dverám a za sebou som začula Moodyho chrapľavý smiech.
"Nuž, Black, tomu sa hovorí žena činu."

***

Chvíľu pred obedom som vošla do budovy univerzity a automaticky zamierila ku Carolininej pracovni. Zaklopala som na dvere, no nik sa neozýval. Skúsila som otvoriť, ale bolo zamknuté.
"Profesorka Pinnová má práve prednášku," ozvalo sa za mnou. Otočila som sa. Stál tam mladý študent.
"A neviete náhodou kde?" pozrela som naňho.
"Vždy ich má na druhom poschodí v pravom krídle, myslím 25." Zasmial sa, keď si všimol môj zmätený výraz. "Touto chodbou rovno, potom doprava a po schodoch hore a mali by ste tam byť."
"Ďakujem," usmiala som sa a vybrala sa teda chodbou rovno, potom doprava a po točitých schodoch hore. Na dverách bolo napísané niečo runovým písmom, ktoré som nevedela preložiť, ale verila som neznámemu študentovi a po tichu som ich otvorila. Ocitla som sa v priestrannej miestnosti a vpredu predo mnou stála Caroline a niečo vášnivo vysvetľovala. Kývla som jej a sadla si do prázdnej poslednej lavice.
"Ako sme práve dokázali, táto runa bola v minulosti chybne prekladaná..." Carolininmu výkladu som veľmi nerozumela, tak som sa začala obzerať po triede. Bola to veľká, presvetlená kruhová miestnosť a vzadu sa týčili hory kníh. Predo mnou sedelo asi 40 študentov a väčšina z nich vyzerala, že ich tá hodina nadmieru baví.
"Myslíte, že význam tejto runy bol zamieňaný úmyselne?" spýtala sa Caroline a vyvolala dievča sediace predo mnou, ktoré sa hlásilo.
"Neexistuje teória, ktorá hovorí, že runy boli často prekladané zle zámerne, aby bol oklamaný človek, ktorý sa chcel k správe dostať neopodstatnene?"
"Máte pravdu, Simone," prikývla Caroline. "Ale rozprávame sa o konkrétnom prípade. Aký je váš názor?"
"Dosť to zmenilo obsah správy," povedal chlapec sediaci úplne vpredu. "Celkový charakter sa zmenil a to malo za príčinu zmenu postojov. Myslím, že to bolo opodstatnené."
"Ale," ozvalo sa iné dievča, "nemôžeme povedať, že autor tú runu zámerne napísal nečitateľne. Mohla sa pozmeniť inak."
"Ale ak vezmeme v úvahu," vložil sa do toho chlapec sediaci vedľa nej, "že autor rád využíval rôzne šifrovania, je viac ako možné, že to upravil sám."
"Prečo by potom neupravil aj ďalšie runy?" spýtavo sa naňho pozrela jeho spolusediaca.
"A čo ak ich upravil?" usmiala sa potešene Caroline a znovu na seba upútala pozornosť. "Každý z vás si vezme kópiu originálneho listu a pokúsi sa nájsť čo najviac podobných rún, ktoré by menili význam celej správy. Na ďalšej hodine potom očakávam vaše preklady." Mávla prútikom a pred každého sa zniesol hárok pergamenu popísaného runami. Aj predo mňa.
"Ďakujem. Myslím, že končiť sme mali už pred štvrťhodinou. Ak máte nejaké otázky, po obede mám konzultácie."
Študenti si začali baliť veci a vo vzájomných rozhovoroch začali odchádzať.
"Milujem Pinnovej hodiny," povedala bez štipky irónie dievčina sediaca predo mnou, kým čakala na svoju kamarátku. "Sú vždy také akčné."
"A hlavne, nenúti nás do žiadnych nudných poučiek," pritakala druhá.
"Lebo sa učíme sami všetkými projektmi," povedal chlapec, čo prechádzal okolo. "Mám s ňou aj aplikácie aritmancie a je to tiež super. Vie to dokonale podať."
"Ja by som sa radšej učila," pretočila očami vysoká bruneta. "Pri všetkých týchto projektoch nemám na nič čas."
Čo jej na to chlapec povedal, som už nezapočula, lebo vyšli von. Zišla som po schodíkoch dole ku Carolininej katedre. "Aj ja ti to mám preložiť?" uškrnula som sa a podala jej pergamen.
"Ty máš termín len do konca prestávky," zasmiala sa a vtisla mi do rúk kôpku kníh. "Toto mi pomôžeš odniesť do pracovne a môžeme ísť na ten obed."
"Rozkaz, profesorka!"
Vyšli sme z učebne, Caroline za sebou zamkla a pustila sa po chodbe. "Prepáč, pri prednáškach sa často zarozprávam a keďže ma nikto nikdy neupozorní, že sme už mali končiť..." pokrútila s úsmevom hlavou.
"Viditeľne sa študentom tvoje hodiny páčia," žmurkla som na ňu. Trochu sa začervenala.
"To skôr predmet..."
"Caro, nikto to nevie podať ako ty!" So smiechom pokrútila hlavou. Prišli sme k jej pracovni. "A čo bolo tak dôležité, že si musela ísť so mnou na obed hneď?" pozrela na mňa ponad plece, kým odomykala dvere.
"Rozvádzam sa," povedala som už v pracovni. Caroline vypadli knihy z rúk.
"Čo sa?"
"Rozvádzam," zopakovala som a pomohla jej pozbierať knihy. "Síce Sirius odmieta podpísať papiere na tajný rozvod, stále môžem požiadať o anuláciu - tú by mi mali uznať a nemali by robiť žiadne problémy."
"Počkaj," zastavila ma šokovane, "rozvádzaš sa!? A čo tak zrazu, hádam sa len nejdeš znovu vydávať..."
Rozosmiala som sa. "Pre Merlina, Caroline! Znovu vydávať? Jedno manželstvo mi bohato stačilo. Konečne budem oficiálne slobodná!"
"A čo tak zrazu?" nechápavo zakrútila hlavou obliekajúc si kabát.
"Lebo je to ohromný idiot a s takým chlapom nechcem mať spoločný ani papier."
Pokrútila hlavou a povzdychla si. "Tak kým bol najprísnejšie strážený väzeň v Azkabane, tak ti absolútne nevadilo, že vás zväzuje papier a zrazu..."
"Myslí si, že si vymýšľam, keď hovorím, že Charlie je jeho..." hlesla som.
Zalapala po dychu. "Ty si mu to povedala?"
Rozhodila som rukami. "Povedala. A nie, nemusíš mi nadávať, už som to spravila sama."
Zhlboka sa nadýchla, no nepovedala ani slovo. Vyšli sme z jej pracovne, zamkla za nami a takmer pred východom zo školy na mňa prísne pozrela. "Ešte niečo, čo by som mala vedieť?"
"Rozišla som sa s Louisom, to vieš," odvetila som po chvíli. "A pamätáš si na Emmeline Vanceovú?"
"Tú vždy elegantnú z rádu?"
Prikývla som. "Tak tá správa so Siriusom."
Caroline sa z mne nepochopiteľnej príčiny začala smiať. "A ty žiarliš!"
"Žiarlim?" zopakovala som prekvapene.
"Žiarliš!"
"Caroline, ten chlap mi povedal, že som klamárka, že dieťa, ktoré som porodila, nie je jeho a mám ho Merlin vie s kým. Odmietal mi veriť, že som zaňho stále vydatá, a žije v predstave, že mám neviem koľko milencov. Prečo by som, pre Merlina, mala žiarliť, že spáva s Emmeline? Nech spí, s kým chce, práve preto sa chcem rozviesť!"
Caroline pokrútila hlavou, a keď sme si sadli v malej útulnej reštaurácii k stolu, spustila: "Rozišla si sa s Louisom, lebo si mala pocit, že by si to mohla znovu skúsiť so Siriusom. Tak si mu povedala, že máte spolu dieťa, ale on tomu odmietol veriť a potom sa vyspal s Emmeline, čo ťa naštvalo, tak si sa rozhodla rozviesť - tvoja forma pomsty."
Zasmiala som sa nad jej teóriou. "Rozvod som začala plánovať, keď ma vysmial s Charliem. On je na mentálnej úrovni dvadsaťročného a mňa takéto veci už nebavia. A to, že sa vyspal s Emmeline, som zistila, až keď som mu dávala podpísať rozvodové papiere."
"A neštve ťa to?" pozrela na mňa ponad jedálny lístok.
Povzdychla som si. "Vieš, čo ma štve? Že tým, že som sa rozišla s Louisom, som sa pripravila o sex. To ma štve."
Nadiktovala svoju objednávku čašníčke, ktorá sa pri nás zjavila, a keď odišla, Carol sa rozchichotala.
"Tvojmu čoskoro-ex-manželovi nikdy nevadilo mať viac žien naraz... A sama si povedala, že je v posteli lepší ako Louis."
Hodila som do nej obrúsok. "Caroline!"
"No a nemám pravdu?"
"Nemáš," zavrčala som. "Ja s ním nepotrebujem spať. Je mi absolútne ukradnutý! Len nech podpíše tie papiere a konečne budem môcť žiť svoj život."
"Ktovie, aké by to bolo, keby ste zostali spolu," prehodila zamyslene Caroline.
Pozrela som na ňu mierne mimo. Ale keď som si predstavila, že by som s tým chlapom teraz žila už štrnásty rok, tak mi to neprišlo ako niečo úžasné. "Myslím, že by to bolo rovnako nanič alebo horšie."
"Prečo zatracuješ všetky vzťahy?" pozrela na mňa prísnym pohľadom. "Odkedy si zostala sama, nikoho si poriadne nemala. Vždy, keď sa niekto zjavil, postavila si okolo seba hrubú stenu, len aby sa k tebe nedostal príliš blízko. Nepustila si nikdy svoje city, aby sa naplno rozvinuli. Jednoducho si zatrpkla!"
"Čo som?" zalapala som po dychu.
"Zatrpkla," zopakovala. "Zradil ťa muž, kvôli ktorému si prestala uvažovať nad budúcnosťou a prestala myslieť na strach z manželstva a ty máš pocit, že by ťa tak zradil každý."
"Ale," chcela som sa ohradiť, no nenašla som slov. Nemôžem povedať, že to tak nie je, bez dôvodu. A ten dôvod sa akosi ťažko hľadal.
"Dobre vieš," pokračovala však napriek môjmu zmätku Caroline, "že som Remusa milovala a dosť mi ublížil. Teda," opravila sa, "ublížili sme si navzájom, ale to neznamená, že som v tom okamihu prestala veriť mužom. Mám Terryho a je to ten najlepší muž, akého som si mohla želať. Hoci," uškrnula sa, "dakedy by som ho zabila."
Pokrútila som hlavou.
"No dobre," rozhodila rukami, "tak iba prizabila. Ale chápeš, čo ti tým chcem povedať? Prestaň už konečne kontrolovať svoj život len preto, že si sa kedysi vydala za Siriusa! Zaslúžiš si niekoho iného a nie takého kolosálneho idiota, akým je on. Čo teraz od neho čakáš? Že sa vrátite späť do starých koľají, alebo že zistíš dôvod, prečo si to všetko robila? Bola si zamilovaná! Je to prosté. Ale sama vieš, že iba láska samotná nestačí..."
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 zuzu | Web | 30. srpna 2011 v 8:12 | Reagovat

kapitolu som prečítala už včera, len som nemala síl nechať aj komentár... Charlotta nemala chybu s tými rozvodovými papiermi a anuláciou ako tromfom... ako Siriusovi fandím, ale správa sa jak chruňo... teda vlastne chlap :D

2 Gabča | E-mail | Web | 30. srpna 2011 v 12:43 | Reagovat

AAAAAAAAAAAAAAA. Konečne ďalšia kapitola. To bolo skvelé. Chudák Julie. Ale krásne ho zložila. A chudák Sirius sa teraz nepochybne ožiera. Už sa teším na ďalšiu kapitolu.

A inak chcem uverejniť v jednom článku odkaz na tvoj blog. Venujem ti časť z jednej poviedky a dám, že máš super blog a odkaz. Tak ak ti to vadí, prosím napíš. Zruším to. Len prosím do 5. septembra lebo vtedy článok uverejním.

3 Tina | Web | 30. srpna 2011 v 17:05 | Reagovat

Jaj... Krásna svetielko v tme tohto týždňa.. =D
Zaujímavá myšlienka ten rozvod, nikdy som si nepomyslela, že by sa vážne chcela dať rozviesť...možno preto, že som to veľmi nechcela. Teším sa na July (hádam stihne prísť =D), ale s nejakým smútkom si uvedomujem, že pred prázdninami zomrie Sirius a to je pre mňa nadšenú fanúšičku jeho postavy dosť smutné... Ale dovtedy sa toho hádam ešte udeje dosť. =D Pobavila ma myšlienka, že čo keby neexistovala možnosť anulácie manželstva a on by to nepodpísal. Čo by robila? A počkať, čo keď to náhodou podpíše a Charlotta to vezme na ministerstvo? Čo im povie, že odkiaľ má ten podpis? Že mu poslala dokumenty sovou? :-D  :-D Nepochybujem o tom, že to niekto bude chcieť riešiť, aj keď to Kingsley bude chcieť ututlať a napadlo ma, že jej možno Dumbledore zabráni ísť na ministerstvo, lebo by Siriusa prezradila, alebo by ju vyšetrovali ako jeho spojenca... Vážne si nemyslím, že ich rozvedú! =D O=) No som zvedavá, čo sa stane, čo Charlotta spraví, ak ich nerozvedú a či Siriusovi niečo docvakne s tými papiermi, alebo je to vážne taký cvok, ako si to o ňom začínam myslieť. (Ale aj tak som jeho fanúšička! xD♥)
A .. neznášal Carol pre jej presvedčenie, že Sirius je minulosť .. skrátka neznášam! Aj keď logicky súhlasím... ale neznášam.
Strašne sa teším na novú kapču!!! Popri hordách učenia ubehnúť sem...bude žúžo. ♥=) :-)

4 Artemis | 30. srpna 2011 v 17:39 | Reagovat

:-D

5 miriela | Web | 30. srpna 2011 v 18:31 | Reagovat

aaaach jaj :D ako na jednej strane jej fandím, ale na tej druhej si budem aj tak vždy zastávať siriusa :D ale počuj, anulácia by podľa mňa platiť nemala, keďže k naplneniu manželstva došlo - charlieho predsa nepriniesol bocian :D veľa šťastia a matfyze a čo najmenej učenia, nech máš veľa času písať ;)

6 Evanska | 1. září 2011 v 20:56 | Reagovat

Caroline si "stvorila" na otvorenie očí Charlotte, že? :D Inak mne by sa tiež taká Caro zišla :) Viem, myslela si si, že ťa za ten rozvod budem chcieť zabiť, ale ak by som to už mala spraviť, bolo by to preto, že sa v kapitole takmer nič nedialo! Teda, niežeby sa mi nepáčilo, ako je napísaná, ale to by som sa zase len opakovala... :D Viem, nemôže sa stále len niečo diať, pretože to by už zrejme bola telenovela :D ale skrátka mi chýbal Sirius, aj keď je to pakôň :D Hoci Charlotta s tými rozvodovými papiermi a anuláciou nemala chybu, Moody to vystihol "žena činu" :D Sú to hrozní tvrdohlavci, obaja. A Dora bola zlatá :) A zaujímavé oživenie s Jul :) a mám pocit, že tým niečo sleduješ :D ale nepodozrievam ťa. Nuž, teším sa na ďalšiu, dúfam, že to budeš všetko popri stíhať :) A pls popros Remusa, aby potajme prefackal Siriusa a ten aby sa spamätal! :D *thumps up* :)
A btw. Emmeline mi nikdy nebola veľmi sympatická :D:D

7 Lia | 3. září 2011 v 18:25 | Reagovat

Podla mna super ;-) . ASpon tam je dalsia zapletka a Sirius sa "mozno" nakopne a ak nie, tak nech ho niekto poriadne nakope :-D a potom sa mozno uvedomi konecne, ze je riadne pako 8-) .Tesim sa uz na pokracovanie :-)

8 Arride | E-mail | Web | 9. září 2011 v 23:56 | Reagovat

Ahoj. Práve som založila nový web. Pravidelne budú pribúdať zaujímavé príspevky.
http://arride.mypage.cz/

9 Daine | Web | 10. října 2011 v 17:04 | Reagovat

Čím dlhšie o Charlotte čítam , tým ju mám radšej.V tej časti kde dávala Siriusovi tie rozvodové papiere bola úžasná. :-D
Dúfam , že keď budeš mocť pridáš už ďalšiu kapitolu . Neviem sa už toho dočkať.

10 MIRA | E-mail | 24. listopadu 2011 v 10:41 | Reagovat

Píšeš veľmi peknú poviedku. Prečítala som ju na niekoľko dychov.:-D Dúfam, že Remus Síriusovi dobre vyčistí žalúdok a Sírius sa konečne preberie. Majú pred sebou už len málo času, tak by sa mohli dať ešte na chvíľu dokopy, aby si mohol užiť trocha aj svojho syna.

11 Hagginka | Web | 10. prosince 2011 v 23:34 | Reagovat

Dlho, dlho, strašne dlho čítam tvoj blog Tonks, sem-tam som aj nechala nejaký komentárik pod iným pseudonymom aký mám teraz ;-) , ale poviem ti, si čím ďalej tým lepšia.Minulá časť ma strašne dojala. A táto bola taktiež parádna.
Sama píšem niečo podobné, niečo mnohokrát zverejnené a prepísané, ale teraz zakladám už hádam svoj posledný blog 8-O

12 Hagginka | Web | 10. prosince 2011 v 23:35 | Reagovat

No a dúfam, že budú často pribúdať ďalšie a ďalšie časti
Ty a Evans ste tie ktoré čítam úplne že najradšej :-)
Takže ma nesklamnte a píšte ;-)

13 Ivana | 27. ledna 2012 v 22:01 | Reagovat

Ale pokračovanie by už mohlo byť....

14 martnka | 20. března 2012 v 8:04 | Reagovat

zlatíčko, přidej prosím další kapitolku, prosím, prosím, prosím. Já opravdu krásně prosím a toho si važ, protože já krásný věci dělat neumím :D už se vážně nemůžu dočkat další kapitoly, protože jsem nedávno konečně dočetla všechny kapitoly, které mi chyběly a stala jsem se na Pomstě závislá, teda né na pomstě jako na té činnosti, ale na Pomstě s velkým P jako na jedné superúžasné povídce od jedné velice talentované autorky.  Jsem hrozně zvědavá, co sis na nás vymyslela, a jak to nakonec dopadne s tím rozvodem. Nedokážu se rozhodnout, jestli si přeju aby se rozvedli nebo ne, ale koneckonců na mém názoru zas až tak nezáleží, viď :F důležité je, co plánuješ ty, a já pevně věřím, že plánuješ další kapitolu, a to co nejdříve :)
p.s. nedokážu si představit Siriuse a Emmeline :D :D

15 Nikus | 29. dubna 2012 v 16:33 | Reagovat

Vieš, že srpen je vlastne august? A tam je ešte k tomu srpen 2011 :-?  :-?  :-?  :-?  :-? Teraz končí apríl 2012? Čo s tým urobíš?

16 Tina | 15. července 2012 v 19:51 | Reagovat

Zavrela by som ťa za napínanie a zanedbávanie a všetky hrozné veci ktoré sa tu (ne)dejú (A) A tam by si bola nútená to dopísať! Ešte že som tak milosrdná osoba....tak len prosím o kapitolu :X

17 Rea | 30. června 2013 v 21:18 | Reagovat

Nedávno som objavila tieto poviedky a priznávam, v priebehu týždňa som prečítala celú pomstu srdca aj života a teraz čítam toto.. môžem povedať fakt iba, že klobúk dolu, i keď pár drobností sa mi nezdá, respektíve mám pár dotazov ako napr. s tým tajným rozvodom... písala si, že keď ho manželia aj svedkovia podpíšu, skontroluje ho ministerstvo a bude po ňom... ale keby ho aj Sirius podpísal, nebude sa čírou náhodou ministerstvo zaujímať, odkiaľ získala Charlotta jeho podpis, keď má byť Sirius kdesi v Tibete? a keď už, nezatkli by ju rovno, že je v kontakte s  "viacnásobným sériovým vrahom"? :D len toto mi trošku vŕta hlavou, inak keď čítam toto veľdielo, len pozerám asi takto O_O a čudujem sa, ako niekto dokáže písať tak skvelo :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama