Ginny Potterová - "Dvaja nemôžu hrať metlobal na jeden metle!"

6. července 2011 v 20:22 | Tonks | Interviews

Po viac ako roku nové interview. Teda, nové ako nové, taká Evanska o ňom vedela už veľmi dlho, lebo si pár mesiacov poležalo v rozpísanej zložke... :D Ale múza kopla pri čítaní HP5 a tadá, rozhovor s Ginny je tu. Venovaný Eve, keďže ho sama navrhla a tak dlho naň čakala... ;)

13.1.2004 - Leonnie Langleyová

Je jedinou a zároveň najmladšou dcérou Artura a Molly Weasleyovcov. Je vydatá za Harryho Pottera a rovnako ako on, aj ona sa zúčastnila Bitky o Rokfort (1998). Po úspešnom ukončení štúdia sa stala profesionálnou metlobalovou hráčkou a už niekoľko rokov pôsobí v tíme Holyheadských harpií na poste triafačky. Už dlhšie sa špekulovalo, že prevezme aj kapitánske miesto, no ona sa nakoniec rozhodla úplne inak. Nám povedala nielen ako, ale aj prečo sa tak rozhodla. A tiež nám odhalila niekoľko vecí zo svojho súkromia.

LL: Ste najmladšia zo siedmich súrodencov a zároveň jediné dievča. Aké bolo vyrastať v takejto rodine?
Ľahké to práve nebolo. Práve preto, že som bola najmladšia a baba, tak sa so mnou bratia nechceli hrať. Zakazovali mi lietať na metle, nemohla som s nimi hrať metlobal... Pre nich som stále bola malé dievčatko. Iné dievčatá majú otcov, ktorí ich strážia a ochraňujú, no ja som mala ešte aj šesť bratov, ktorí ma strážili ako oko v hlave. Všetko, čo sa dozvedeli, hneď riešili, dávali mi kázne, viedli so mnou siahodlhé rozhovory... Viete si to predstaviť, viesť rozhovor na tú istú tému so šiestimi súrodencami? Mala som chuť im rozbiť hlavy. (smiech)
Ale po Fredovej smrti to už nebolo ako predtým...

LL: Zomrel počas Bitky o Rokfort, asi to pre vás nebolo ľahké...
Bolo to hrozne ťažké. Fred bol vždy plný energie, života. Bol taký veľký optimista a práve on musel zomrieť. Bolo to hrozné, bolelo to a stále to bolí. Dakedy tomu nemôžem uveriť, čakám kedy príde a začne mi dávať bratské rady. Lenže on nepríde a musíme sa s tým zmieriť.

LL: Ako to bral váš brat, George, jeho dvojča?
Ten je tým zasiahnutý stále. Je to už takmer šesť rokov a ako sám povedal, on nikdy nebude v úplnom poriadku, ale má priateľku, takže už je to lepšie. Predtým bol v hroznej depresii.

LL: Čo pomáhalo prekonať tú stratu vám?
Rodina, priatelia, Harry... Všetci sme boli spolu, v poslednej bitke prišlo o život toľko skvelých ľudí. Nielen Fred, ale aj Tonksová, Remus Lupin... A my všetci sme ich poznali. Harry si to určitý čas dával za vinu, ale potom pochopil, že to boli dospelí ľudia, ktorí bojovali aj kvôli sebe a on za to nemôže. V tom čase sme si všetci boli navzájom oporou. No a mne dosť pomáhal aj metlobal. Fred ho miloval, dokonca sa na jeho počesť hral zápas. Vložila som sa do hrania ešte tvrdšie, aby som dokázala, že môžem byť tak dobrá, ako on.

LL: Takže, istým spôsobom ste sa vďaka nemu prepracovali na takú dobrú hráčku. Nie?
Hej, istým spôsobom áno. Možno nebyť toho, robila by som niečo iné... Ale je ťažké polemizovať, čo by bolo, keby. Je to tak, ako to je a ja môžem byť s tým spokojná, alebo nie. Ale väčšinou som spokojná so životom, aký žijem. Hoci netvrdím, že by nemohol byť v istých veciach lepší.

LL: Lepší? Veď vám toľko ľudí závidí. Máte kariéru metlobalovej hráčky, dostali ste sa do anglickej reprezentácie, žijete s Harrym Potterom...
To nie je všetko. Ľudia nevidia do vnútra a to, čo vidia, ma stálo veľa. Ale ja sa nemienim sťažovať, no trvám si na tom, že nemám perfektný život. Kto má? Nikto.

LL: Váš manžel je slávny a slávna ste aj vy. Vnímate slávu okolo vás dvoch kladne alebo záporne?

Ja to vnímam v určitých veciach inak ako Harry. On je slávny už od kedy mal jeden rok a radšej by mal rodičov ako slávu. Nemá problém, ak ho niekto pozdraví na ulici, ak mu niekto povie niečo milé, ale štvú ho články v novinách, ktoré sú vyslovené bludy. A tiež neznáša stratu súkromia. Keď sme my dvaja chceli ísť niekam von, najlepšia alternatíva boli opustené skalnaté úbočia, kde nikto nebol. (smiech) Ja som si na to, že ma ľudia spoznávajú na ulici, zvykala ťažšie. Najprv som bola priateľka Harryho Pottera, potom takzvaná vojnová hrdinka a keď som začala hrať metlobal profesionálne, bolo toho príliš veľa.

LL: Keď ste si vybrali dráhu profesionálnej metlobalovej hráčky, asi ste to mali očakávať...
Očakávať som to očakávala. No nie v takej miere. Bola som neskutočne rada, keď prvotné klebety utíchli a ja som nebola hodnotená podľa mena, ale podľa výkonov. To je pre športovca to najhlavnejšie. Nejde mi o slávu, ide mi o metlobal. Milujem ho a hrám ho s radosťou, nie pre peniaze.

LL: Ale v posledných dňoch sa začali šíriť klebety, že s metlobalom končíte. Je to pravda, alebo len odchádzate od Holyheadských harpii k inému tímu?
Prekvapivo mali tentoraz klebetníci pravdu. (smiech) Končím s metlobalom, nie je isté na ako dlho, možno o rok budem späť.

LL: Pred chvíľou ste povedali, že metlobal milujete, tak prečo koniec?
Dvaja predsa nemôžu hrať metlobal na jednej metle. (smiech)

LL: Holyheadské harpie si azda za vás našli náhradu?
(smiech) Nie, ja som sama a dobrovoľne odišla. Ešte som aj našla za seba náhradu. Budem im držať palce, aby im to išlo aj v ďalších zápasoch. Nie som nenahraditeľná, takže verím, že budú len napredovať.

LL: Tak potom nerozumiem, prečo odchádzate?
Ako som povedala, dvaja nemôžu lietať na jednej metle. (smiech) A ja nie som typ ženy, ktorá sa vzdá všetkého, kvôli práci. Isté veci sú dôležitejšie ako iné. A práve toto je jedna z vecí, kvôli ktorým musia ísť všetky ostatné bokom. Viete si predstaviť profesionálnu hráčku, ktorá hrá s bruškom? (smiech)

LL: Ste azda tehotná? Gratulujem!
Ďakujem.

LL: Fúh, tak to je naozaj dôvod na odchod z tímu. Plánovali ste tehotenstvo, alebo prišlo nečakane?
Neplánujem nič, takže tehotenstvo prišlo zrazu. Milo nás s Harrym prekvapilo. Obaja chceme mať deti a keď sme sa brali, vedeli sme, že raz hádam aj prídu, no nechali sme to na náhodu. Tá sa stala a o pár mesiacov budeme, dúfam, držať naše prvé dieťa.

LL: Už viete pohlavie, alebo ho radšej ani vedieť nechcete?
Pohlavie dieťatka neriešim. Hlavné je, aby bolo zdravé, šťastné a veselé. Či to bude dievča, alebo chlapec, to je úplne jedno. Tešiť sa budem rovnako a keďže chceme viac detí, určite mu s Harrym venujeme aj súrodenca opačného pohlavia. (smiech)

LL: Vieme, že Harry je jedináčik, vy pochádzate zo siedmych súrodencov. Vnímate nejako ten rozdiel?
Prvý a asi najväčší rozdiel nie je počet súrodencov, ale to, že Harry vyrastal bez rodičov a rodičovskej lásky. Ja som mala naopak obrovskú rodinu. No Harry patrí k našej rodine od kedy sa začal kamarátiť s mojím bratom. Mamka ho vždy brala ako syna a po Bitke o Rokfort býval u nás, takže, teoreticky aj on má veľkú rodinu. A potom ten rozdiel až tak necítiť. Hoci, tým že vie, aké je to vyrastať bez rodičov, snaží sa svojmu krstnému synovi (Teddymu Lupinovi, pozn. redakcie) venovať najviac, ako sa dá, aby tým, že stratil rodičov, až tak netrpel.

LL: Bude mať naňho čas aj keď sa narodí vaše spoločné dieťa?
Harry si čas vždy nájde a Teddy je u nás vždy vítaný. Jeho rodičia nám veľa krát pomohli a my im to môžeme splatiť práve tým, že budeme dávať pozor na ich syna.

LL: Viete si predstaviť, že by ste vy vyrastali ako sirota?
Toto je ťažká otázka. Sirota? Neviem, je zvláštne si to predstavovať, keďže nás je tak veľa... Samozrejme, že som dakedy túžila byť jedináčik (smiech), ale sirotou asi nechce byť nikto. A práve preto sa snažíme venovať nielen Teddymu, ale aj sebe, aby sme náhodou neohrozili naše deti. Preto som aj odišla od harpií.

LL: A preto Harry neprijal post ministra mágie?
(Smiech) Harry a minister mágie, to je nepredstaviteľná kombinácia nielen pre mňa. Kingsleyho Shacklebolta obaja poznáme a myslím, že každý vidí, že je to za posledné roky najlepší minister. Tak prečo by ním mal byť Harry? Veď na to nemá ani vek a hlavne, jeho by taká práca nenapĺňala. Pre neho sú dôležitejšie iné hodnoty...

LL: Aký sú jeho dôležité hodnoty, o tom sa už popísalo veľa. Ale čo je dôležité pre vás?
Spokojnosť. Šťastie. Láska. Zdravie. A hlavne asi moja rodina a priatelia.

LL: Keby ste mali samú seba opísať niekoľkými vetami, čo by ste povedali?
(Smiech) Samú seba?

LL: A skúste veci, ktoré o vás nie sú známe...
Takže žiadne mená a udalosti? (smiech) Neviem... Možno... Všetci ma volajú Ginny, ale na rodnom liste mám napísané Ginevra a to meno je naozaj hrozné. Od mala som túžila byť metlobalovou hráčkou. A do svojho muža som sa zaľúbila ešte skôr, ako som ho videla.

LL: To sa ako dá?
Dá sa to. Úplne vážne. (smiech) Veď Harry bol známy. Počúvala som o ňom mnoho, čítala o ňom v knihách. A on sa zrazu objavil na stanici King´s Cross a pýtal sa mojej mamky, ako sa dostane na nástupište... A ja som v tom okamihu skoro odpadla (smiech) Ale zvláštnejšie je asi skôr to, že som sa za svoju detskú lásku vydala.

LL: Istý čas sa písalo, že máte vo vzťahu krízu. O pár mesiacov na to však bola svadba. Bolo na tej kríze čosi pravdy?
Tak ktorý vzťah nemá krízy? Ale určite to nebola taká kríza, ako tu rozoberali noviny. Boli sme spolu od konca Voldemorta a obaja pod tlakom... A v istom čase sme obaja začali rozmýšľať, či sme to so zásnubami trochu neurýchlili. Nakoniec sme však svadbu mali aj skôr, ako bola naplánovaná. (Smiech)

LL: Vtedy sa hovorilo, že kvôli vášmu tehotenstvu... Naozaj to bolo kvôli čomu?
Kvôli zápasu. (Smiech) Ale naozaj. V deň, keď sme mali mať svadbu, bol totiž finálový zápas anglickej ligy, a už mesiac pred tým bolo zrejmé, že harpie sa tam pravedpodobne dostanú. Tak sme svadbu posunuli a ja som tým pádom prvýkrát ako Potterová hrala rovno finále.

LL: A ten ste aj vyhrali. Aký je to pocit vyhrať ligu?
Skvelý. Kým si to vôbec uvedomíte, je zrazu okolo vás plno ľudí, tlieskajú, kričia, spievajú, smejú sa... A chlapi v druhom tíme nechápavo krútia hlavami... (smiech)

LL: Keď už spomínate chlapov, ste čisto ženský kolektív, neboli medzi vami nejaké nezhody práve kvôli mužom?
Viem, že vznikali akési trojuholníky, ale vždy sa to nakoniec nejako vyriešilo... Veď zas, chlapi sú naši súperi (smiech). No spomínam si na jednu príhodu. Bola som v tíme len pár týždňov, keď sme mali mať priateľský zápas s čisto mužským tímom. Všetky spoluhráčky dokola básnili o ich stíhačovi, tak som naňho začala byť sama zvedavá. Po zápase sme mali mať spoločný večierok a od toho si všetky nezadané ženy sľubovali veľa. Už tam boli všetci, keď prišiel daný stíhač. Ale nie sám. Prišiel so svojím partnerom. Všetky zostali na nich nemo hľadieť, pokiaľ jedna nevykríkla: "To hádam nie!" Zvyšok druhého tímu sa na tom veľmi bavil. (smiech) Odvtedy sa spoluhráčky už tak ľahko nedajú uniesť nejakým hráčom...

LL: Vy ste nikdy nechceli mať vzťah s nejakým metlobalistom?
Veď by sme sa dakde na ihrisku asi pozabíjali. (smiech) Keď si predstavím, že by sme hrali proti sebe... Ešte že sme s Harrym hrali spolu na škole v jednom tíme. (smiech) A hoci on už metlobal nehráva, vyhovuje mi a zatiaľ sa ho meniť nechystám.

LL: A kedy sa chystať budete? Na vaše miesto je veľa čakateliek...
Fúha, to aby som si začala dávať pozor. (smiech) Ale hádam to nejako spolu dotiahneme aspoň k pôrodu.

LL: Tak nám povedzte nejaké záporné vlastnosti vášho manžela. Možno to odplaší nejaké ženy...
Ale ja ich nepotrebujem odplašiť. Veď konkurencia nezaškodí... Harryho milujem takého, aký je a keď mi niečo vadí, tak mu to poviem, alebo ho tresnem po hlave. (smiech) Ale nebojte sa, netýram ho! Prečo by som však mala hovoriť, aké má záporné vlastnosti? Pre každého je záporné niečo iné...

LL: Tak povedzte aspoň jednu vec, ktorá vám na ňom vadí.
Len jednu? Tak teda dobre, vadí mi, že sedí o tri stoly ďalej a všetko toto počúva, aby sa podľa toho rozhodol, či ma vymení, alebo nie. (smiech)