Ďakujem za všetky komentáre :)
(A nie, nespriateľujem. Ďakujem, že sa na to nepýtate ;) )
_________________________________________________________________

Crazy

25. dubna 2011 v 20:08 | Tonks |  Songfics
Viem, že som sľubovala poviedku na štýl magického realizmu a naturizmu, ale keďže som dnes dostala knihu Švantnerových noviel, najprv si prejdem Nevestu hôľ a nechám sa inšpirovať - s koncom stále nie som spokojná. Ale vy môžete byť aspoň trochu spokojní. Mám tu songfic. Hoci som rozmýšľala, že si počkám na výročie smrti, už mi pomaly ten blog hnije... A na oslavu toho, že ma prijali na mat-fyz bez prijímačiek (teraz ma každý straší intrákmi v ba... o.O), máte ho tu už teraz. A k nemu jedna krásna fotka, ktorú som našla na natalia-tena.net - len mne pripadá ako svadobná? :)


Osobne mám radšej túto verziu (a je to pri nej aj písané), ale nejde sem vložiť: http://www.youtube.com/watch?v=KV43rJ0a5iA


Zaklopala som na dvere Dumbledorovej pracovne a vošla dnu. "Dobrý deň." Druhá osoba vnútri ma zaskočila. Nadvihol obočie, no tváril sa nezúčastnene, akoby ma vídal denne.
Koľko mesiacov som ho nevidela? Koľko mesiacov som naňho myslela? Koľko tých posratých mesiacov som strávila v slzách kvôli tomu dokonalému idiotovi, do ktorého som sa šialene zamilovala? A on sa ide tváriť, že sme sa videla len pred pár dňami dakde na ďatelinovom pive?!
"Tonksová," pozdravil ma s hraným bezstarostným úsmevom a otočil sa späť k Dumbledorovi. Zažmurkala som.
"Nymphadora, vitajte," usmial sa Dumbledore. "Som rád, že ste prišli."
"Samozrejme, bola by som tu aj skôr, ale mali sme útok..." pousmiala som sa smutne. Niektoré aspekty mojej práce neboli práve príjemné.
"Dúfam, že tu to dnes bude menej náročné," povzdychol si.
Rozopla som si kabát, jeho modré oči ma pozorne prehliadli. "Nechcete ísť ale pred tým pozrieť Poppy, kvôli tomu krku?" Ohorenou rukou ukázal pod moje líce.
Remus sa ku mne prekvapene otočil a jeho oči ma prebodli. Oplatila som mu pohľad, no rýchlo sa odvrátil. "Nie," pokrútila som hlavou, kým som si sadala. "Je to len škrabanec."
Hoja sa aj horšie rany...


A man decides after seventy years
That what he goes there for, is to unlock the door,
While those around him criticize and sleep...
And through a fractal on a breaking wall,
I see you my friend and touch your face again,
Miracles will happen as we dream

Muž sa po sedemdesiatich rokoch rozhodne
Že všetko, po čo tam ide, je odomknúť dvere
Kým tí okolo neho kritizujú a spia
A cez puklinu na padajúcej stene
ťa vidím, priateľ môj, a dotýkam sa opäť tvojej tváre
Zázraky sa dejú, ako snívame

Smrťožrúti behali po hrade a pálili zaklínadlá na všetko v dosahu. Oddýchnuť som si veru neoddýchla.
Vysoký plavovlasý smrťožrút sa pri pohľade na mňa lačne zalizoval, no neprestával páliť zaklínadlá na všetky strany. Netušila som, prečo toto všetko robíme. Čo sa stalo, kde sa to stalo, ako sa to stalo... Ale nechať si ujsť súboj s tým úlisným chlapom? Nikdy!
"Maličká, my sme sa už stretli," zatiahol a vyceril žlté zuby.
Pohodila som hlavou. Sakriš, kde sú moje metamorfmágovské schopnosti, keď ich človek potrebuje?
"Toto je už ale naposledy," zamrmlala som a uhla sa pred kliatbou, ktorú na mňa vyslal. Vypálila som ďalšie zaklínadlá, zo steny na mňa letel kameň. Zohla som sa.
"Tonksová! Pozor!" jeho hlas sa niesol chodbou. Hodila som sa na zem. Nado mnou presvišťalo zaklínadlo. Smrťožrút za mnou padol na zem. Ten plavovlasý ho zabil.
Prudko som vydýchla a pevnejšie zovrela prútik v ruke, no to už plavovlasý smrťožrút ležal na zemi pod vplyvom omračujúceho zaklínadla.
"Si v poriadku?" zakričal Remus a cez puklinu predo mnou som zbadala jeho tvár. Pozeral priamo ma mňa. Tak predsa...
Prikývla som. Skaly ma nezničia. Ničí ma niekto iný...


But we're never gonna survive unless
We get a little crazy
No we're never gonna survive unless
We are a little...

Ale my nikdy neprežijeme
pokiaľ trochu nezošalieme
Nie, nikdy neprežijeme
pokiaľ nie sme trochu...

Fleur sa objímala s Molly a obe plakali. Bill ležal na posteli a vyzeral hrozne. Ukryznutý vlkolakom... Mimo splnu... A ona, tá, podľa všetkých povrchná, Fleur sa chcela aj tak vydať!
"Vidíš!" môj vlastný hlas mi znel zvláštne. "Ona si ho chce aj tak vziať, aj keď bol uhryznutý! Je jej to jedno!" kričala som na toho idiota. Ak mi zas povie, že som šialená, tak aspoň nebudem jediná. Ale kto by to povedal dokonalej Fleur?
"To je iné," zamrmlal nervózne, očami mi naznačujúc, že som sa pomiatla. "Bill nebude úplný vlkolak. Sú to dva celkom odlišné prípady..."
Sakra, Lupin! "Ale aj mne je to jedno, je mi to jedno!" kričala som, trasúc s ním. Kedy sa konečne spamätá? "Povedala som ti to miliónkrát..."
Pozeral niekam na gombíky na svojom habite. "A ja som miliónkrát hovoril tebe, že som pre teba pristarý, príliš chudobný... nebezpečný..."
Zazrela som naňho. Ešte zabudol spomenúť časť s mojou pojašenosťou a šialenosťou. Odstrčila som ho od seba.
"Nehovorila som ti, Remus, že sa v tomto smere správaš absurdne?" ozvala sa Molly. Och, konečne mu to niekto povedal!
"Nesprávam sa absurdne. Tonksová si zasluhuje niekoho mladého a zdravého."
Odfrkla som si. Šialená malá Dora, ktorá sa zamilovala do príliš starého, príliš chudobného a príliš nebezpečného vlkolaka.

Crazy yellow people walking through my head.
One of them's got a gun, shoot the other one.
And yet together they were friends at school
(Ohh, get it, get it, get it, no no no!)
If I were there when we first took the pill,
Then maybe, then maybe, then maybe, then maybe...
Miracles will happen as we speak.

Šialení žltí ľudia sa premávajú cez moju hlavu
jeden z nich má zbraň, zastrelí toho druhého
A doteraz boli priateľmi zo školy
(Oh, pochop to, pochop to, pochop to, nie, nie, nie!)
Keby som bola tam, keď sme užili prvú tabletku
Potom možno, potom možno, potom možno, potom možno...
by sa zázraky diali ako hovoríme


Sedela som pri jazere a nemo hľadela na hladinu. Už ma to prestávalo baviť. Hnať sa za niečím, čo som nemala. Presviedčať niekoho, že mi naozaj nepreskočilo. A tváriť sa, že ja to prežijem.
Všetci okolo sa navzájom zabíjali, každý len bojoval, lenže, tí starší mali aspoň rodiny. Mladí si ich zakladali a ja som nemala nič. Lebo ten dokonalý idiot sa cítil príliš starý, chudobný a nebezpečný, aby sa so mnou oženil!
"Tonksová," ozvalo so za mnou.
"Už nie som Dora?" zatiahla som sarkasticky. Nikdy ma nevolal Tonksová, až zrazu po jednom "šialenstve" - ako to nazval...
"Prečo si s tým zas začala? A pred nimi?"
Naštvane som sa postavila. Zas mi nepozeral do očí. Nadvihla som bradu. "Lebo nemám dvanásť a neplatia na mňa tvoje škaredé pohľady!"
"Ale sama vieš, že mám pravdu. Myslieť si, že by to mohlo fungovať, je..."
"Šialené?" dodala som zaňho. Koľko krát mi to už povedal? "Tak si sa nemal so mnou vyspať," odfrkla som si. "A vraj sa zázraky dejú, pán profesor..."

But we're never gonna survive unless
We get a little crazy
No we're never gonna survive unless
We are a little...
Crazy...
No no, we'll never survive, unless we get a little...bit...

Ale my nikdy neprežijeme
kým trochu nezošalieme
Nie, nikdy neprežijeme
kým nie sme trochu...
Šialení...
Nie, nie, nikdy neprežijeme, kým trochu...

"Tonksová!" bežal za mnou.
"Myslela som si, že si pochopil, že pre teba už viac Tonksová nie som!" zavrčala som. "A nejdem sa tváriť, že sa nič medzi nami nestalo!"
"Bolo to šialené! Nerozumiem, prečo sme to..."
Rozhodila som rukami. "Myslíš, že ti v týchto časoch pomôže zdravý rozum? Tak nech sa páči, riaď sa ním a buď sám! Ale nesprávaj sa ku mne, ako k šialenému decku! Ty si to chcel tiež."
"A mrzí ma to. Zaslúžiš si niekoho iného, naozaj..." Doslova ma prosil. Ale do očí mi nepozrel. Pokrytec!
"Čo naozaj?" prerušila som ho. "Naozaj nie je nič. Dumbledore je mŕtvy, Sirius je mŕtvy... Myslíš, že mňa zachráni nejaký mladý, zdravý muž? Spamätaj sa!"
"Prečo do tohto stále niekoho pletieš?" povzdychol si.
"Lebo nie si iný ako oni! Ale ak chceš zomrieť sám, nech sa páči! Ja nechcem, no nenazývaj ma preto šialenou!"

In a sky full of people, only some want to fly.
Isn't that crazy?
In a world full of people, only some want to fly.
Isn't that crazy?
Crazy...
In a heaven of people there's only some want to fly.
Isn't that crazy? crazy crazy...crazy...

Obloha plná ľudí, iba niektorí chcú lietať
Nie je to šialené?
Vo svete plnom ľudí, iba niektorí chcú lietať
Nie je to šialené?
Šialené?
V nebi ľudí je iba pár, ktorí chcú lietať
Nie je to šialené? Šialené, šialené, šialené...

"Tonksová, prosím, otvor!" klopal mi na dvere asi desiaty raz. Hodila som do dverí knihu. Idiot! Čo zase chce? Nemal dosť? Nestačí mu, čo mi povedal? Potrebuje mi zas povedať, že som sa úplne pomiatla a že myslieť si, že by to mohlo fungovať, je šialené? Nie som dospelá?!
Za dverami zostalo ticho. Konečne odišiel?
Z očí sa mi pustili slzy. Prečo, sakra, plačem? Sakriš! Hodila som do dverí topánku.
"Dora, prosím ťa!" ozvalo sa zmučene. Tak neodišiel.
Prekvapene som zažmurkala. Dora? Povedal mi práve Dora?
"Čo je?" snažila som sa o pevný hlas, ale cez tie slzy to nešlo.
"Prišiel som sa ti ospravedlniť," hlesol.
Pokrútila som hlavou a povzdychla si. "Odomykať dvere si sa naučil v prvom ročníku."
Vošiel dnu, v ruke žmolil kytičku margarét a tváril sa ako zbitý pes.
Kývla som hlavou. "Za čo?"
"Dora, prosím ťa," podišiel ku mne. "Odpusť mi, že som na teba minule tak vyletel."
"Kedy minule?" zasmiala som sa trpko. "Keď si ma zosmiešnil pred polovicou rádu? Alebo keď si mi vtedy ráno povedal, že to bolo šialenstvo a niekoľko mesiacov si sa mi vyhýbal?"
"Mrzí ma to," mrmlal. "Rozmýšľal som a mala si pravdu, nemal som ti dávať žiadnu nádej a..."
"To som, sakra, nikdy nepovedala!" vyskočila som z kresla. "Skôr si mal dať nádej. Šancu. Nám."

But we're never gonna survive unless
We get a little crazy
No we're never gonna survive unless
We are a little...

Ale my nikdy neprežijeme
pokiaľ trochu nezošalieme
Nie, nikdy neprežijeme
pokiaľ nie sme trochu...

"Nechápeš to," posadil sa do kresla a hlavu si chytil do dlaní. "Celý ten čas... Bol som sám... A..."
"Ach," zalapala som po dychu. Pochopila som. "Jasné! Sám a ja som ti sama skočila do postele... Merlin, prečo som si myslela, že si iný?" Chytila som sa za hlavu a z očí sa mi pustili ďalšie slzy.
"Dora, nie!" vyhŕkol, zodvihnúc hlavu. "Nie! Si úžasná žena a... neviem, netuším, čo na mne môžeš vidieť... A myslel som, že ťa to prejde... Že potom to prejde aj mňa... Že si nájdeš niekoho iného... Že sa možno Molly podarí dať ťa dokopy s Billom... Ale..."
"Sakra, o čom to tu točíš?"
Podišiel ku mne. Prvý krát sa mi pozrel priamo do očí. "Ľúbim ťa," zamrmlal a líca mu zrumeneli. Zalapala som po dychu. "Sama si povedala, že neprežijeme, kým trochu nezošalieme. A ja som asi zošalel, ale myslel som, že by si sa mohla možno... možno..."
"Možno čo?" pozrela som naňho s očakávaním.
"Za mňa vydať?" zamrmlal.
Vyvalila som oči a sánka mi padla niekam na podlahu... "Mohla čo?"
Pokrútil hlavou. "Samozrejme, chápem, ak si... Som..."
"Iidiot!" hodila som sa mu okolo krku a konečne ho pobozkala. "Ak boli tie margaréty na zemi pre mňa, tak hej..."
"Prosím?" ozval sa nechápavo.
Pokúrtila som hlavou a so smiechom vykríkla svoje najšialenejšie: "Áno!"


No no, we'll never survive unless, we get a little bit...
Nie, nie, nikdy neprežijeme, kým trochu...


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sima | Web | 25. dubna 2011 v 21:41 | Reagovat

Prednedávnom som čítala prvý songfic a úplne ma to ohromilo... ale tento tvoj bol jednoducho neskutočný... vždy som mala rada vzťah Tonksovej a Lupina a tá pesnička sa k tomu tak geniálne hodila... možno sa nechám inšpirovať a aj ja skúsim svoj prvý songfic, aj keď asi sa to nepodarí tak dobre ako tebe :-D

2 miriela | Web | 26. dubna 2011 v 13:02 | Reagovat

ooo luxusný songfic :D
vážne skvelé, nechápem ako ma po celé tie roky dokáže HP vždy znova a znova úplne dostať a hlavne v tvojom podaní... ja ešte asi aj ako stará babka budem čítať fanfiction :D
skvelá pesnička, úžasne podaná časť príbehu Dora/Remus a tá fotka fakt vyzerá ako svadobná, a sekne im to spolu :D
P.S. je to pravda, človek musí byť trochu šialený, aby v tomto svete prežil, niekedy aj viac než trochu
P.P.S. sa mi zdá, že som ti ešte negratulovala, takže congrats, ale tých intrákov sa fakt boj :D

3 Evanska | 26. dubna 2011 v 20:43 | Reagovat

to tie Dorine šaty. Keby som na to mala postavu, tak aj ja také chcem :D :P Ten koniec bol proste perfektný! Hrozne sa mi páčil spôsob, ako si vylíčila Dorino zatrpknutie a túžbu! :) Alebo lepšie povedané Dorino šialenstvo! :D Aj keď popravde chvíľu sa mi to opakovanie slova "šialený" v rôznych tvaroch (prídavné meno, sloveso etc.) zdalo trochu príliš, ale viem, že o to tam ide naschvál. Pesnička do toho úžasne sadla, čítala som s takými prestávkami, že som si ju popri vypočula dokonca trikrát. A to hodenie knihy do dverí si viem presne predstaviť! Btw. skvelý nápad s tou spoločnou nocou, len chúďa Dora potom ráno. Ešteže to Remie napravil tým požiadaním o ruku! Milujem takýto štýl - emotívny a zároveň zábavný a ohromne pútavý! A vieš čo, ja si idem ešte raz prečítať ten koniec ;-) 8-)  
Anyway, nechceš takéto veci písať častejšie? O:) Alebo by stačilo pridať ďalšiu pomstu ;-)

4 Tina | Web | 30. dubna 2011 v 21:01 | Reagovat

Skvelé! :D Ja neviem, čo by som napísala, možno len toľko, že niečo takéhoto typu čítam prvý raz, práve som sa dozvedela, že niečo takéhoto typu aj existuje a neuveriteľne sa mi to pozdáva. :D Priznám sa, že už mi neraz napadlo niečo trošku podobné, ale bála som sa že bude trápne odpisovať vety a slohy z piesní, aj keď pre mňa tak dokonalých...ale keď vidím, že nebudem jediná.. :D Teraz mám ale jeden problém a to, že si musím nájsť zase čas, dokopať sa na PC a prečítať si aj zvyšné Songficsy(skloňuje sa to?O:)). No skrátka super. :D
btw. inak ak ten koment nedáva veľmi zmysel (čož je možné lebo mám veľa vecí okolo :D), tak podstata je, že sa mi to strašne páčilo. :)

5 Gabča | E-mail | Web | 3. září 2011 v 11:48 | Reagovat

AAAAAAA. to bolo dokonalé. Najlepšia poviedka akú so kedy čítala. To bolo také... AAAAAAAAAAA. ja ani nemám slov to to AAA. Geniálne. Dokonalé :-D  :-D  :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama