Ďakujem za všetky komentáre :)
(A nie, nespriateľujem. Ďakujem, že sa na to nepýtate ;) )
_________________________________________________________________

8.Kapitola-Je to láska!

12. května 2008 v 19:53 | Tonks |  Pomsta srdca
Dnes mám dobrú náladu a neodolala som dať sem novú kapitolu. Hoci som sa včera zaprisahala, že sa tu neobjaví, pokiaľ k predchádzajúcej nebude 5 komentárov. No ale predsa ju sem dávam. No teraz vás upozorňujem. Ďalšia kapitola sa tu fakt (a teraz to myslím smrteľne vážne a ani najlepšia nálada to nezmení) objaví len pod tou podmienkou, že k tejto kapitole bude minimálne 5 komentárov (čo pri tej návštevnosti nie je fakt veľa). A chcem upozorniť všetkých tých, ktorí to berú spôsobom:"Na čo komentovať, keď to okomentuje niekto iný."---Každý má vlastný názor a ja ich chcem poznať čo najviac.
Takže hor sa do čítania.
PS:Túto kapitolu venujem Nath, Lili, Meg a Julči. :) Za to, že komentujú a ich komentáre ma vždy veľmi potešia.

Znovu som si otvorila knihu a čítala som ju až dovtedy, pokiaľ mi madam Pomfreyová nedoniesla obed.
"Už stačí toho čítania, veď vás už musí bolieť hlava." Pousmiala sa a podala mi podnos s lahodne voňajúcim obedom.
"Keď to dojete, vypite tento elixír!" nariadila mi a zberala sa k odchodu.
"A čo ten elixír spôsobí?" spýtala som ja jej.
"Zmierni bolesť a privodí vám spánok, ktorý teraz potrebujete. Nemala som vás v žiadnom prípade púšťať z tadeto. A teraz už jedzte, lebo vám to vychladne." Pokynula mi a vošla do svojej kancelárie.
Na podnose som mala misku so zeleninovou polievkou, cestoviny s nejakou omáčkou a pohár pomarančovej šťavy. S chuťou som sa pustila do jedla. Keď už bola miska aj tanier prázdne, zobrala som do ruky fľaštičku s elixírom a jeho obsah som vypila. Stačila som ešte položiť prázdnu sklenenú nádobku na nočný stolík a už som bola v ríši snov.
Z tej ma prebral až Siriusov hlas. "Charlotta spíš?"
Pomaly som rozlepila oči a usmiala sa naňho. "Už nie, keď si ma zobudil."
"Prepáč, ale chceli sme sa rozprávať. A nedá sa rozprávať, keď jeden spí." Laškovne na mňa pozrel.
"Ty." Ukázala som na neho prstom a musela som sa pousmiať nad jeho výrazom.
"Áno ja." Prikývol šťastne no zrazu zvážnel. "Musím ti niečo povedať."
Zľakla som sa, nevedela som, čo chce. Bála som sa, že to bude niečo zlé. Asi sa mi moje obavy zračili na tvári, lebo Sirius ma chytil za ruku.
"Neboj, nie je to nič zlé, aspoň dúfam." Zhlboka sa nadýchol a znovu začal.
"Vtedy, keď ťa trafilo to moje kúzlo a videl som ťa padať na zem, niečo som si uvedomil." Odmlčal sa.
"Uvedomil som si, že mi na tebe záleží, záleží viac ako na normálnej kamarátke. Síce sme vtedy práve kamaráti neboli. Chcel som ti to povedať v ten večer, ale ty si ma vyhodila..." To som nevedela. Ja som ale sprostá.
Nadychovala som sa, aby som mohla prehovoriť, ale Sirius mi položil prst na pery.
"Pšššt. Nechaj ma dohovoriť. Keď si na mňa začala kričať, vedel som, že by si mi neuverila. Lebo som neveril tomu ani sám. A veriť niekomu, s kým po sebe hádžete nevraživé pohľady, hádate sa, alebo sa ignorujete? To je veľmi ťažké." Tak toto vystihol. Znovu sa nadýchol a pokračoval.
"Snažil som sa to zapudiť. No nešlo to. Ako si sa vo Veľkej Sieni dotkla mojej ruky, prešiel mnou veľmi zvláštny pocit. Nikdy predtým som také niečo necítil a nevedel som, čo to je. Ty si vybehla preč a ja som sa bál, že som ti nejako ublížil." Trochu sčervenel rozpakmi. Ja privádzam školského Cassanovu do rozpakov!!!
"Všetky myšlienky sa od toho okamihu točili len okolo teba. Nedokázal som myslieť na nič iné. A keď nás Trimbleová dala spolu do dvojice, veľmi som sa potešil. Ale hneď som si uvedomil, že by som ti zas mohol ublížiť. Preto som chcel, aby si vysielala to kúzlo. Aby som ťa nezranil. Čo som aj samozrejme spravil. Zľakol som sa, že si mŕtva." Normálne som prestávala dýchať. To čo hovoril... Nemohla som uveriť, že je to Sirius Black.
"Odniesol som ťa na ošetrovňu. Túžil som byť pri tebe, ale boli tu Lily a Caroline a ty by si asi nebola najšťastnejšia, keby si ma tu videla. A myslím, že ani ony nie. Tak som sa prechádzal po pozemkoch a utvrdil som sa v tom, že som sa zamiloval." Pri týchto slovách som na neho omámene hľadela.
"Preto som večer prišiel. Chcel som ti to povedať. Bál som sa, aby už nebolo neskoro. Od kedy si sa zobudila, naberal som odvahu to vysloviť. Veď by si ma mohla vysmiať. Ale dotyk tvojej ruky ma vnukol myšlienku, že ani tebe nie som ľahostajný. A keď si ma dnes ráno pobozkala, myslel som, že poletím ku hviezdam. A pochopil som, čo potrebujem v živote. Potrebujem teba. Ja ťa ľúbim Charlotta, prosím porozmýšľaj o tom." Svojimi slovami ma načisto vyrazil dych. On ma ľúbi. Moje srdce plesalo, no tichý hlások v mojej hlave hovoril, aby som tomu neverila. Ja som tomu však chcela veriť.
Vrhla som sa Siriusovi okolo krku a tuho som ho objala.
"To, to si myslel vážne?" vydýchla som.
"Áno, úplne." Usmial sa na mňa a pobozkal ma. Prešla mnou elektrická vlna. Čoho? Asi lásky.
Omámene som mu položila hlavu na ramenu a vychutnávala si jeho blízkosť.
"Vie niekto o tom, kde si?" spýtala som sa s hlavou ešte stále na jeho ramene.
"Chalanom som povedal, že idem na rande." Povedal a pohladil ma po vlasoch.
"Klamár." Usmiala som sa.
"Ale ja som neklamal." Zarazila som sa. Tak pred chvíľou mi povedal, že ma ľúbi a teraz mi hovorí, že má rande? Odtiahla som sa od neho.
"Veď mám rande. S tebou. Alebo to mám nazvať priateľská schôdzka?" pozrel na mňa so šibalskými iskričkami v očiach. Vydýchla som si.
"Takže takto si predstavuješ rande?" mávla som rukou okolo seba.
"No ani nie. Ale hlavné je, že si tu ty a na mieste potom nezáleží."
Znovu som sa mu schúlila do náruče. Voňal nádherne a tá vôňa vo mne vyvolávala pocit bezpečia.
"Čo ak príde Pomfreyka?" spýtala som sa ho, lebo neviem neviem, čo by sa stalo.
"Tak zatiahneme závesy. Neboj, ona nepríde. A keby aj, tak čo už. Alebo chce slečna Spellová robiť niečo nemravné?" pozrel na mňa a kútikmi mu mykalo.
"Pán Black, ak okamžite neprestanete podkušiavať, idem spať a vy budete musieť odísť." Vyplazila som na neho jazyk.
Zdvihol sa a zatiahol závesy okolo mojej postele. Potom si sadol na posteľ vedľa mňa. Oprela som sa oňho a cítila som sa neskonale šťastná.
"Ako si sa vyspal? Na tej stoličke to asi nebolo najpohodlnejšie."
"No ani nebolo, ale prítomnosť jednej krásnej dámy a nádherný bozk na dobré ráno mi to všetko vynahradil." Cítila som sa ako sa červenám.
"Dnes by si sa mal ale vyspať v normálnej posteli." Povedala som mu a myslela som to úplne vážne, no to čo spravil ma načisto ohromilo.
Skopol si dole topánky a dal dole habit. Pod ním mal len košeľu (a samozrejme nohavice). A ľahol si ku mne.
"Čo robíš?" spýtala som sa ho s úžasom.
"Povedala si mi, že mám spať v normálnej posteli, tak ma tu máš." Zasmial sa.
"Sirius ja som myslela tvoju posteľ. A pokiaľ si si nevšimol, sme na ošetrovni a spolu sme len chvíľu." Tak toto nie. Čo si myslí, že sa s ním vyspím?
"To nemôžem pri tebe ani ležať? Zaujímavé, že včera, keď medzi nami nič takéto nebolo, ti nevadilo, že som pri tebe." Pozrel na mňa zmorene a vedela som, že to nehrá.
"Tak dobre teda." Rezignovala som a prikryla ho mojou perinou. Keďže posteľ bola úzka pre nás oboch, stočila som sa do klbka a pritúlila som sa k môjmu chlapcovi. Áno, teraz som si uvedomila, že ja vlastne chodím so Siriusom Blackom. Tak to je sila. Ale nechcem si ani predstaviť, ako by všetci reagovali.
"Sirius?"
"Hm?"
"Nikomu o nás nehovor. Prosím. Neviem, či som na to pripravená." Smutne som sa usmiala.
"Neboj sa." Pohladil ma po vlasoch. "Ani ja som nechcel o tom nikomu hovoriť, niežeby som sa za to hanbil," uistil ma rýchlo. "ale nechcem, aby na teba nejaké šialené baby spáchali atentát."
Zasmiala som sa, naklonila som sa k nemu a pobozkala ho. Bol to najkrajší bozk, aký som kedy zažila. Teda okrem toho z rána.
Dosť dlho sme sa rozprávali o rozličných veciach a ja som zistila, že Sirius je vlastne úplne iný, ako som ho vnímala predtým. Je inteligentný, vnímavý, citlivý (áno vidíte dobre - Sirius Black je citlivý) a super sa bozkáva. Ale to je asi mimo tému. No čo už narobím, ja som vážne zaľúbená a hormóny len tak vypudiť nejdú.
Rozprával mi o tom, ako sa skamarátil s Jamesom, Remusom a Petrom. Ako James básni o Lily (že vraj je do nej zaľúbený). A samozrejme mnoho iných vecí. O svojej rodine sa však nezmienil a ja som ho k tomu ani nenútila. Veď keď mi to bude chcieť povedať, tak mi to povie.
Potom som mu zas ja rozprávala o Lil a Caro, o mojej rodine a všetkom možnom, čo ma napadlo.
"Ale teraz už poďme spať, nechcem aby sa ti zhoršil zdravotný stav." Usmial sa môj priateľ a vypol svetlo.
Schúlila som sa čo najbližšie k nemu, niežeby som mala nejaké nekalé úmysly, to nie, ale nechcela som spadnúť na zem. Rukou ma hladil po chrbte a cítila som, ako pomaly pod týmito dotykmi zaspávam.
"Dobrú noc." Pošepla som ešte predtým, ako som sa prehupla do ríše snov.
Odpoveďou mi bol bozk na čelo.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 nathalcek | Web | 12. května 2008 v 20:09 | Reagovat

kraaaaaaaaaaaaaaaaaaaasne:D to vyznanie bolo úžasné aj keď som to nečakala tak rýchlo ,ale bolo to nádherné :D Dúfam, že im to aspoň chvíľu vydrží bez hádky:D proste krasa:D

p.s. : Ďakujem za venovanie:D

2 Julča | 12. května 2008 v 20:58 | Reagovat

Krásné jako vždy... Teď by se mohla dát dohromady i lilly s jamesem ;-) Dík za věnování

3 Lili | Web | 13. května 2008 v 15:16 | Reagovat

supeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeer krasneeeeeeeeeeeeeeeeeeeee nenam slov

a dik za venovanie:)potesilo:)

4 nathalcek | Web | 15. května 2008 v 20:47 | Reagovat

ja chcem kapcuuuuuuuuuuuuu ....fnuk...tak sa prosim vsetci rozhybte ved jeden koment ked tu nechate tak vas to nezabije!

5 Julča | 15. května 2008 v 21:54 | Reagovat

Souhlasím s nathalcek, já taky chci kapču... tak už sakra někdo komentujte...

6 tonks | E-mail | Web | 16. května 2008 v 17:24 | Reagovat

baby ďakujem za komentáre

to Nath:dala som ich sice dokopy, ale nič netrvá večne...a to, či im to vydrží bez hádky-to sa spýtaj ich :)

to Julča: tak l+j? no mohla by sa dat dokopy, ale malo by to vyznam? :D ale neboj, oni sa tam budú spomínať

to Lili:aj mňa potešil tvoj komentár :) (vlastne všetky)

+reakcia na posledné dva komenty: viete moje, to, že by napísali komentár to ich nezabije, im by len odpadli ruky. a inak, aj ja chcem kapitolku, no ale ja s tým nič nenarobím :)

7 Lili | Web | 16. května 2008 v 18:15 | Reagovat

prosiiiiiiiiiiiim pridaj dalsiu kapcu lebo to nevydrzim plssssssssssssssssss

8 Lili | Web | 16. května 2008 v 18:17 | Reagovat

kasli na hranicu!!mysli na nas na tvoje zavislacky:)

9 tonks | E-mail | Web | 16. května 2008 v 19:00 | Reagovat

ved myslim :)

musim ju ale najskor napisat

momentalne pisem jednorazovku, tak ked ju dopisem, tak sa pustim do 9.kapci ;)

dufam, ze prezijes

10 jaja | 17. května 2008 v 21:41 | Reagovat

krasna kapitolka..a poviedka je tiez nadherna..strasne sa mi paci..neviem sa dockat dalsej :)

11 Fanthasia | Web | 7. června 2008 v 21:44 | Reagovat

nádhera ja z toho nemozem proste kráááááása :):) a to Siriho vyznanie no dosli mi slová...

12 passia | Web | 18. července 2008 v 0:39 | Reagovat

normalne sa pri tom usmievam jak debil

13 miriela | E-mail | Web | 18. září 2008 v 22:29 | Reagovat

fňuk tuším som sa zalúbila

14 Alecta Black | Web | 31. března 2009 v 21:02 | Reagovat

OMG OMG OMG OMG OMG OMG ty si brutálna poviedkarka xD ja tu nemožem, umrem od toľkej radosti, ja neviem ale mám chuť sa smiať, no je to brutálne! :) nádhera!!!!!! :)

15 tinusqa | 25. února 2010 v 22:34 | Reagovat

uzas! hodnotim twoje clanky hviezdickami, ale toto chce 10!!! :-D  :-D

16 ezmari | 16. dubna 2011 v 13:53 | Reagovat

je to super, velmi sa mi paci sposob ako cely tento pribeh pises, len sa mi zda ze sa to vsetko deje strasne rychlo.. inak vynikajuce :)

17 Gabča | E-mail | Web | 20. července 2011 v 22:55 | Reagovat

AAAAAAAAA. Ja asi odpadnem. To je také zlaté. Juuu. moji nový miláčikovia

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama