Ďakujem za všetky komentáre :)
(A nie, nespriateľujem. Ďakujem, že sa na to nepýtate ;) )
_________________________________________________________________

7.Kapitola-Dilema S

7. května 2008 v 18:42 | Tonks |  Pomsta srdca
Mám tu siedmu kapitolu a rozhodla som sa, že vás donútim komentovať. Ďalšia kapitolu tu bude, až keď sa k tejto nazbiera minimálne päť komentov. (od každého len jeden a moje sa nerátajú). Tak čítaniu a komentovaniu zdar! :P

Ležala som na posteli a oči som mala pevne zavreté. V hlave mi ešte stále zneli Siriusove slová. Ako to myslel s tým, že nebudem žiadna trofej? Neviem, ale uvedomila som si jednu závažnú vec.
Ja som sa asi zamilovala do Siriusa Blacka. Áno ja, ktorá som mu vždy nadávala, ktorá som ho odmietla, ktorá som dohovárala jeho faninkám, ktorá by mohla viesť jeho anitifanklub. To nie je možné.
Ale veď som ho sama pobozkala a veľmi sa mi to páčilo. Pre Merlina ja sa v sebe nevyznám.
Moje myšlienky si vytvorili dva tábory, jeden za a druhý proti Siriusovi. Vlastne proti sebe bojovali srdce a rozum.
Do miestnosti vošla madam Pomfreyová, vedela som to podľa klepotu opätkov.
"Slečna Spellová?"
Otvorila som oči a pozrela sa na ňu. V rukách zvierala podnos s raňajkami a nejakými elixírmi.
"Dobré ráno." Popriala som jej a pri pohľade na jedlo som si uvedomila, aká som hladná.
"Dobré ráno. Tu máte raňajky. Potrebujete energiu a vitamíny. Nebolí vás hlava?" podnos položila na nočný stolík a čakala na odpoveď.
"Ani nie, už je mi lepšie." Povedala som pravdu. Vlastne som sa znášala v oblakoch, po tom bozku so Siriusom. Pripadala som si ako lietajúci balónik, no aj mňa niekto držal pri zemi. Môj rozum.
"Dobre, tak sa najedzte. Ja si potrebujem niečo vybaviť, najneskôr o hodinu sa vrátim. Ak by vás začala bolieť hlava, vypite tento elixír. Zatiaľ dovidenia." Pozdravila sa a vyšla von.
Posadila som sa na posteli a podnos si dala na kolená. Bol tam celozrnný chlieb s maslom a zeleninou, banán, tekvicový džús a kúsok kotlíkového koláča. Mňam. Dnes je to lepšie ako.. včera. Áno včera. Mimo ošetrovne som strávila len pol dňa.
"Charlie. Ty si už hore? Ako sa máš?" to do ošetrovne vpadli moje dve šialené kamošky.
"Ako vidíte žijem. A momentálne raňajkujem." Usmiala som sa na ne a začala si šúpať banán.
"Fíha. Dnes na tebe Pomfreyka nešetrila." Obdivne smerom k mojim raňajkám kývla Caro.
"Skôr domáci škriatkovia." Zasmiala sa Lil a obe si sadli na stoličky vedľa mojej postele.
"Charlotta, kto tu sedel?" spýtala sa ma Lily. "Tá stolička je ešte teplá."
Ups. A teraz jej mám povedať čo?
"Nikto. Neviem, kto by tu mal sedieť." Zaklamala som a snažila sa jej nepozerať do očí. Robila som sa, že ma veľmi zaujíma štruktúra kotlíkového koláča.
"To ti tak verím. Kto tu bol?" nedala sa.
"To ťa nemusí zaujímať." Vybuchla som. Caroline nás len pozorovala, ale neodvážila sa zasiahnuť.
"Dobre, tak ja idem, keď ma tu nechceš." Zodvihla sa Lily.
"Lily nechoď. Prepáč, len už mám nervy z tejto ošetrovne. A proste o tom, kto tu bol sa nechcem rozprávať. Chápeš to?" snažila som sa jej objasniť môj výbuch.
"Ja... prepáč Charlie. Nemala som právo sa ťa na to pýtať." Prišla ku mne a jemne ma objala, aby nezhodila podnos na zem. Prišla k nám aj Caroline, tak sa z toho stalo také skupinové objatie.
"Dosť baby. Už stačí. Veď sa udusím." Zasmiala som sa a ony si teda znovu sadli.
"Kedy si sa zobudila?" spýtala sa ma Caroline. "Chceli sme tu včera ostať, ale Pomfreyka povedala, že skôr ako v noci sa nezobudíš, a že to nemá význam, aby sme tu zostávali. Doslova nás z tadeto vyhnala." Zavrtela hlavou.
"Dakedy v noci. Neviem, koľko bolo hodín, ale bola tma." Odpovedala som jej na otázku a ďalej som sa ládovala jedlom. Veď som včera nemala večeru.
"A nechceš vedieť, čo sa včera stalo, prečo tu ležíš?" pozrela na mňa Lily.
"Ja to už viem od S...." rýchlo som si prikryla ústa dlaňou. Som hrozná, ešte sa prezradím.
"S???" Lily na mňa nechápavo hľadela.
Podľa Carolininho výrazu som usúdila, že jej to už trklo. "Nie." Vydýchla.
"Áno." Prikývla som s nevôlou.
"Kto?" stále nechápala Lil.
"Lily!" upozornila ju Caro na to, čo povedala pred pár minútami. Ďakujem Caro.
"Prepáč Charlie, ale... No nechajme to tak. My by sme už mali ísť." Vykrútila sa Lily.
"Ozaj mám tu tašku?" prišlo mi na um.
"Áno. Tu je." Podala i ju Caroline. Vytiahla som z nej list pre Luka.
"Mohli by ste ho poslať?"
"Samozrejme." Zobrala ho Lil. "Tak mi už ideme. Ahoj."
"Ďakujem. Ahojte."
"Ahoj." Pozdravili ešte raz a vyšli von.
Perami som ešte stihla Caro naznačiť, aby Lily nič nehovorila. Na Caro sa dá spoľahnúť.
Dojedla som raňajky a vstala z postele. Cítila som sa divne, ale pomalým krokom som prešla do kúpeľne. Po 'rannej očiste' som sa cítila sviežejšie.
Doťapkala som sa naspäť do postele a vytiahla som si z tašky knihu, ktorú som dostala od Luka pred odjazdom do Rokfortu. Je to o putovaní dvoch čarodejníc po Austrálii. Celkom zaujímavé, ale vlastne na ošetrovni je dobré všetko. Aj keby to bol nejaký brak.
Tak som sa do tej knihy začítala, že som si ani nevšimla príchod madam Pomfreyovej. Skoro som spadla z postele, keď sa ma opýtala, či mi je dobre.
"..Áno samozrejme. Všetko v poriadku. Len ma trochu pobolievajú oči, ale to asi od toho čítania."
Usmiala sa na mňa a prikývla. "Budem v kancelárii, ak by ste niečo potrebovali, zavolajte." Povedala a odkráčala.
Zase som sa ponorila do deja knihy. Musím Luka presvedčiť, aby mi takéto knihy kupoval častejšie.
"Ahoj Charlotta." Naklonil sa ku mne Sirius a pobozkal ma na líce.
"Neblázni, čo ak niekto príde?!" vynadala som mu a odložila som knihu na nočný stolík.
"A kto? Madam Pomfreyová?" spýtal sa ma s pobaveným úsmevom na perách.
"Napríklad. No kľudne aj Lily alebo Caroline." Neviem, ako by zareagovala Lily, keby videla, ako ma Sirius bozkáva. Asi by odpadla.
"Tie nemôžu. Majú vyučovanie."
"A ty nemáš? Alebo sa ulievaš?"
"No ja mám voľnú hodinu. Ony majú totiž runy. Videl som ich keď tam išli aj s Remusom. A ty sa vôbec netešíš, že ma vidíš?" spýtal sa ma s predstieraným smútkom.
"Ja neviem, či sa mám tešiť. Je to zložité. Ja neviem, či je to správne."
"Charlotta..." vzdychol si. "Večer prídem. Porozprávame sa o tom. Teraz už musím ísť." Pobozkal ma tentoraz na nos a odkráčal.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa


Komentáře

1 Lili | Web | 7. května 2008 v 19:43 | Reagovat

supeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeer:)

2 nathalcek | Web | 8. května 2008 v 21:27 | Reagovat

tato poviedka sa mi hrozne paci:D pis dalej:D

3 passia | Web | 18. července 2008 v 0:30 | Reagovat

to je take zlateee

4 miriela | E-mail | Web | 18. září 2008 v 22:17 | Reagovat

sirius ma asi nikdy neprejde, keď on je tak neuveriteľne zlatý...

5 Alecta Black | Web | 31. března 2009 v 20:53 | Reagovat

ježiši maria... to kebyže mna bozkáva Sirius Black na nos tak si to nechám aj hocijakým spôsobom xD a že či je to správne? JaSne že je! xD

6 Gabča | E-mail | Web | 20. července 2011 v 22:44 | Reagovat

[4]: súhlasim na plnej čiare. Toho chlapa sa nedá nemilovať.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama