Ďakujem za všetky komentáre :)
(A nie, nespriateľujem. Ďakujem, že sa na to nepýtate ;) )
_________________________________________________________________

6.Kapitola-Spln, alebo Čo budeme robiť?

26. května 2008 v 15:43 | Tonks |  Čo je dôležitejšie, priateľstvo alebo láska?
Nath sa popasovala s ďalšou kapčou, ktorá sa jej vydarila a na mne je teraz opísať ďalší priebeh príbehu. No uvidíme. Mám toho veľa, tak si budete musieť počkať trochu dlhšie. A inak posledná výzva pre Lili a Romušku!viac tu alebo tu.)

Konečne ma pustili z toho otravného Nemocničného krídla. Keby som tam mala byť čo i len o minútu viac, tak to asi neprežijem. Len čo mi Pomfreyka oznámila, že môžem odísť, vypálila som odtiaľ ako ohnivá strela. Bolo síce vyučovanie, no ja som naň dneska ani neplánovala ísť.
Mierila som do veže a rozmýšľala nad zajtrajškom. Je spln. Konečne sa pôjdem poprechádzať. Za splnu som sa síce neprechádzala, no neskutočne sa teším.
Prišla som až do veže- tá bola prekvapivo prázdna- a sadla si pred krb. Hlavou mi vírili všelijaké myšlienky aj ohľadom Blacka, Pottera, Cartona... Myslím, že im všetkým preskočilo. V živote sa tak ku mne nesprávali. No čo Natalie. Nový vzhľad, nový priatelia ... Hm...Taký priatelia, ktorým záleží iba na vzhľade však. To sú mi teda priatelia. Pomyslela som si trpko. No našťastie mám Lily a Sam. Im bolo jedno ako vyzerám, a predsa sa so mnou priatelili. Čo záleží na nejakom arogantom Blackovi, alebo Potterovi?
Ani neviem, koľko som tam takto sedela a premýšľala, ale dnu už začali vchádzať študenti, takže zrejme dosť dlho.
,,Natalie!" Vykríkla Lily a rútila sa ku mne cez celú klubovňu, aby ma objala.
,,Lily! Prestaň, lebo ma zadusíš." Pripomenula som jej po chvíli so smiechom, No do nášho ,skupinového' objatia sa pridala aj Sam, takže som nemohla dýchať skoro vôbec.
,,Prečo si nám včera nepovedala, že ťa dnes pustia?" Pýtala sa naoko urazene Sam.
,,Áno! A prečo si vlastne nebola na vyučovaní?" Pokračovala Lily. Bože, toto je snáď nejaký výsluch, alebo čo?
,,Nevedela som, že ma dnes prepustia." Vlastne som vedela, ale nevedela som kedy presne. ,,A na vyučko sa mi aj tak neoplatilo ísť, lebo som nemala spravené ani žiadne úlohy." Adresovala som Lily. Tá sa tvárila trochu naštvane, lebo úlohy mi včera priniesla. Sam sa nad tým iba chihotala.
,,Pomôžeš mi s nimi?" Pýtala som sa Lily psími očami. Tá nado mnou iba nechápavo zakrútila hlavou a rozložila si knihy na stôl. Veselo som sa usmiala a išla si do izby po tašku. Spolu sme sa pustili do úloh. No, spolu ako spolu. Väčšinu spravila Lily a ja so Sam sme si to len nenápadne opisovali.
,,Ale, ale. Koho to tu máme?" No jasné. Kto iný ako Sirius. Hodil sa na sedačku vedľa mňa a zvyšok chalanov si posadalo oproti.
,,Kedy ťa pustili?"
,,Dnes. A ten výsluch si prosím nechaj, je mi fajn." Usmiala som sa naňho. On mi úsmev opätoval a objal ma rukou okolo pliec.
,,Ehm. Sirius?" Ten sa na mňa len nechápavo pozrel, ale keď si všimol prekvapené výrazy Lily, Sam a chalanov, len sa usmial.
,,Čo vy dvaja spolu máte?" Pýtal sa podozrievavo James a ostatní len prikyvovali, akože sa to chcú dozvedieť tiež.
,,Nič." Odvetila som po pravde a pokrčila plecami.
,,Nič?" Pýtal sa ma prekvapene Black. Ostatní sa tvárili, akože nevedia, čo si o tom majú myslieť, no zároveň sa bavili na Siriusovej reakcii. Tie ich výrazy sú 100 bodové. Mali by ste ich vidieť. James na nás vyvaľoval tie svoje orieškovo hnedé oči, Lily tam sedela s otvorenými ústami a zvyšní na tom neboli o nič lepšie. No, až na Petra. Toho evidentne nič nezaujímalo a jedol akési koláčiky.
,,Nie. Vážne spolu nemáme nič. Sme len kamaráti." Zasmiala som sa nad ich prekvapenými výrazmi. Sirius mi dal okamžite ruku dole z pliec a tvárila sa trochu zakríknuto a zároveň prekvapene. Ja som len pokrčila plecami a vrátila sa k úlohám.
,,Do izby!" Zavelila po trápnej chvíli ticha Sam a my sme sa zdvihli. Zamávala som chalanom a vybrali sme sa hore. Ako náhle sa za nami zavreli dvere do izby, počula som ako sa o niečom začali dohadovať.
,,To akože s ním vážne nič nemáš?" Pýtala sa prekvapene Sam, len čo sa za mnou zavreli dvere.
,,Nie. Nemám. Prečo?" Pýtala som sa nechápavo.
,,Lebo Black sa k tebe nejako mal. A keď si nám povedala, že s ním nič nemáš, bol akýsi zakríknutý." Rozmýšľala nad situáciou Lily.
,,On proste nie je zvyknutý na to, že..." Vetu som nedopovedala, lebo ma v tej chvíli ani nič nenapadlo.
Veď tá ,pusa' včera predsa nič neznamenala...Alebo áno? No jasné. Som už trochu naivná. Akoby mohla pre Blacka niekedy niečo znamenať obyčajná pusa aj to nie na ústa. Na to už iste zabudol...No ja som si na to pamätala. Na jeho skvelú vôňu, jeho váhanie...Áno. Musím uznať, že taký Sirius Black sa mi celkom páčil. Milý, pozorný, nežný...A nie to arogantné pako, ktoré sa premáva po chodbách, akoby bol boh a aj s Jamesom začarujú každého naokolo. A čo Tom? Tiež vyzeral, žeby som sa mu celkom páčila...No nič. Radšej nad tým nejdem viac rozmýšľať, lebo by to mohlo dopadnúť tak, že si budem myslieť aj niečo, čo nie je pravda. Vlastne si to zrejme myslím už teraz...
,,No tak Nat! Ideme na večeru!" Prebrala ma z mojich myšlienok Lily a spolu so Sam ma ťahali z postele.
,,Ok, ok. Už idem..." Zamrmlala som a pomaly sa z nej dvíhala. Tie dve by ma boli totiž schopné dovliecť až do Siene. V spoločenskej sme stretli záškodníkov.
,,Ahoj. Môžme s vami?" Spýtal sa James Lily. Tá len pomaly prikývla a pokračovala v ceste. Chalani sa usmiali a šli za nami.
,,Tak čo Nat? Nič ti teda nie je?" Pýtal sa ešte raz starostlivo Remus.
,,Nie Rem. Nie je." Usmiala som sa naňho a skoro som na schodoch pred klubovňou do niekoho vrazila.
,,Prepáč. O ahoj Tom." Usmial som sa na neho, keď som zdvihla hlavu a spoznala, do koho som narazila. Sirius sa pri mene Tom len otočil a nahnevane zamieril k nám. James a ostatní spravili po jeho príklade to isté.
,,Ako sa vôbec opovažuješ k nej približovať?" Zavrčal Sirius a vyťahoval si z vrecka prútik. James očividne nechápal, o čo tu ide -ako všetci naokolo okrem Siriusa- ale prišiel mu na pomoc a tiež vyťahoval prútik.
,,Nechápem. Čo chceš Black?" Pýtal sa ho arogantne, tiež s prútikom v ruke. Ja som len nechápavo pozerala raz na jedného, raz na druhého.
,,Ty nechápeš, o čo ide? A či ti to takto pripomenúť? Malá stávka včera na chodbe?" Hovoril mu sarkasticky Sirius.
,,Neviem o čom hovoríš." Poznamenal chladne Tom a otočil sa ku mne. "Uvidíme sa inokedy. Keď tu nebudú títo." Kyvol hlavou smerom na Jamesa a Siriusa a zamieril preč.
,,Tak toto ti len tak neprejde Carton! Keď ťa nabudúce stretnem, ver, že to neprežiješ!" Kričal Sirius ešte jeho chrbtu, lebo Tom sa stihol vypariť skôr ako sa niekto čo i len otočil.
,,Smiem vedieť o akú stávku sa jedná?" Pýtala som sa Siriusa na ceste do Siene.
,,Prepáč, ale to ti nepoviem. Ublížilo by ti to." Hovoril starostlivo. Ja som na neho len nechápavo pozerala.
James na neho pozrel spýtavým pohľadom a Sirius len pomaly prikývol. James sa na neho vyjavene pozeral s otvorenými ústami. Vyzeralo to, akoby si rozumeli aj bez slov, lebo sa ho už na nič nepýtal, no tváril sa neveriacky. Čo už len môže byť také hrozné, aby mi to ublížilo? Zrejme si chalani zas len dačo vymysleli...
,,No ták. Chalani! Naozaj mi to nepoviete? Prosím." Začala som prosíkať už keď sme boli v Sieni. Sirius sa chvíľu tváril, akoby uvažoval nad tým, či mi to povie, či nie. James to z jeho tváre zrejme tiež vyčítal, lebo hneď zasiahol.
,,Nie, Nat! Nepovieme! Možno niekedy, ale dnes nie!" Povedal rozhodne. Ja som ešte hodila psie oči na Siriusa, no ten len pokrčil plecami a povedal.
,,Je to tak lepšie. Len ti dám jednu radu. Nenechaj sa zblbnúť Cartonom ok?"
,,Ale..." Začala som namietať. Ničomu som totiž nechápala a on mi teraz povie, že si mám dávať pozor na Toma.
,,Ok. Budem si dávať pozor, stačí?" Zamrmlala som potichu. On sa len otočil k svojmu jedlu, lebo zrejem dostal odpoveď, akú chcel.
Hneď po večeri sme zamierili do spálne a ja, aj keď som toho na ošetrovni naspala dosť, som bola taká unavená, že som si hneď šla ľahnúť. Musím z chalanov nejako vytĺcť, čo sa dialo. Tí sú však zrejme niekde s Filchom. Celý týždeň majú trest. No čo. Myslím, že najľahšie to pôjde zo Siriusa. Áno...Z toho to určite vytiahnem...
Sirius
Konečne sme sa s Jamesom vracali z trestu. Ani by ste neverili, čo na nás ten kretén vymyslel! Museli sme vydrhnúť celú Sieň slávy a to bez prútikov! Ja ho raz vlastnoručne zaškrtím! Bolo už dosť neskoro, keď sme vošli do klubovky, ale jedna osoba tam ešte stále bola. Museli sme spolu totiž niečo vyriešiť.
,,Ahoj chalani. Tak, čo ste mali za trest?" Pýtal sa Námesačník uvelebený v kresle pred krbom.
,,Ten šmukel nám dal vydrhnúť celú Sieň slávi a to bez prútikov!" Zasyčal James a hodil sme sa na sedačku vedľa.
,,Ale to teraz nie je dôležité. Čo budeme zajtra robiť?" Nahodil som skupinovú otázku. Zajtra je totiž spln a ja a James máme trest, takže nemôžeme s Remom.
,,Nič. Budem tam, kde som býval vtedy, keď ste ešte neboli animágovia. Proste budem v búde." Povedal jednoducho Námesačník.
,,A čo keby sme z trestu zdrhli pod plášťom?" Navrhol okamžite James.
,,Jasné!" Zareagoval som ihneď. Táto verzia sa mi pozdávala isto viac ako niekde čistiť bez prútikov záchody.
,,Chalani šibe vám? Čo keď vás chytia? Ako chcete zdrhnúť?" Nechápal Remus.
,,Jednoducho." Začal som mu to vysvetľovať a pripadal som si pri tom dosť hlúpo. Akoby som malému dieťaťu vysvetľoval, že prútik nie je na hranie.
,,Odovzdáme mu falošné prútiky. Filch ich nespozná. Je predsa šmukel. Zatiaľ čo on bude niekde striehnuť, my to spravíme kúzlom a pod plášťom zdrhneme. Keď sa vráti, bude vidieť, že je všetko hotové a bude si myslieť, že sme boli unavení a išli sme spať." Povedal som jednoducho. James iba nadšene prikyvoval a Remus sa aj tak tváril nedôverčivo.
,,Dobre teda. Ja budem v búde a keď tam prídete, môžme ísť von. Len sa modlite, aby vás niekto nechytil." Povedalo nakoniec, zrejme po dosť veľkom vnútornom boji.. Ja a James sme sa len veselo vyškierali a vybrali sa do spálni. Treba sa vyspať, keďže zajtra na to čas mať nebudeme.
Natalie
Ráno som sa zobudila dosť skoro, sadla som si na posteľ a premýšľala. Baby ešte pokojne spali, ale vonku sa už začalo rozvidnievať. Vyzeralo, že dnes bude celkom pekne. Bola som ako počasie. Keď bolo pekne, mala som skvelú náladu, no naopak dážď som nenávidela, pretože ma vždy bolela hlava. Cítila som sa ako nejaká stará babka, ktorá má náladu podľa počasia. Hlúpe, ja viem...
Tešila som sa na dnešný večer. Konečne sa pôjdem poprechádzať. Škoda len, že pôjdem sama. Nie že by som to nemala rada, no neškodila by malá prechádzka okolo mesiačika s niekým...Bože....Už začínam byť sentimentálna...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 nathalcek | Web | 26. května 2008 v 17:27 | Reagovat

co mam povedat ako len: tesim sa na tvoje pokracko :D

2 wisty | E-mail | Web | 26. května 2008 v 21:55 | Reagovat

zase moc hezká kapča:) se těším na další:)

3 romuska | 28. května 2008 v 18:25 | Reagovat

super kapča:)))

ježiš prepáč ja som sa už dlho nedostala na pc tak dúfam, že to ešte platí:) no tak ak hej tak ja by som si poprosila jednorázovku žáner romantika a pár buď Lily a Jimmy alebo Sirius s niekým.........díííky a všetko najlepšie:DDD

4 barbora | 1. června 2008 v 15:15 | Reagovat

super poviedka:D strasne sa tesim na dalsiu:D

5 Lia | 11. června 2008 v 23:11 | Reagovat

pekne.velmi pekne..len by ma zaujimalo s kym sa ten Tom stavil???Tesim sa na dalsiu:)

6 mikim | Web | 28. srpna 2008 v 9:58 | Reagovat

no kedy bude konecne dalsia kapitola?? :)

7 tonks | E-mail | Web | 28. srpna 2008 v 17:58 | Reagovat

Ospravedlňujem sa všetkým čitateľom tejto poviedky a Nath, ale došli mi nápady. Pokúsim sa ďalšiu kapitolu napísať čo najskôr. Už otváram word a ak sa mi podarí dostať sa na net, tak tu bude čoskoro...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama