Ďakujem za všetky komentáre :)
(A nie, nespriateľujem. Ďakujem, že sa na to nepýtate ;) )
_________________________________________________________________

4.Kapitola-Nad čím rozmýšlaš?

2. května 2008 v 18:24 | Tonks |  Pomsta srdca
Takže je tu štvrtá kapitola, ktorú venujem všetkým, ktorí ju čítajú. Tak dobrý zrak! :)

Prvé sme našťastie mali dejiny, tak som napísala list Lukovi, môjmu bratovi.
Teraz je to už jednoduchšie, list mu príde ešte dnes, ale keď bol v Austrálii dakedy to trvalo aj dva týždne. Vtedy bolo výhodnejšie použiť muklovskú poštu. Nemyslite si, že ju používať neviem. Viem, Lily ma to totižto naučila.
"Charlotta mala by si si písať poznámky. Čo ak ti ich nedám odpísať?" začala Lily, toto je tu skoro každú hodinu.
"Lily veľmi rada by som si písala poznámky, ale ja nedokážem vnímať Binnsa. A okrem toho píšem list Lukovi. A ty mi tie poznámky určite dáš odpísať. A ak náhodou nie, je tu aj Remus." Uškrnula som sa.
"Dobre. Ale pozdrav odo mňa Luka, lebo inak žiadne poznámky." pohrozila mi a znovu si začala písať.
Samozrejme. 'Pozdrav Luka'. Tí dvaja sú úžasná dvojica. Brat mi vždy napíše: 'Pozdrav Lily.' A keď som sa ho raz spýtala, prečo jej nenapíše, povedal, že sa mu nechce písať dvakrát to isté. No uverili by ste tomu?
Ale som rada, že majú spolu taký dobrý vzťah. Keď sme sa s Lily v prvom ročníku skamarátili, volal ju 'Tá tvoja ryšavá kamoška.' A on jeho na oplátku 'Ten, čo nevie moje meno.' Vtedy som sa na tom dosť nasmiala.
No ale po čase sa začali oslovovať normálne, hoci dakedy tieto svoje staré prezývky používajú.
Lily Luka berie, ako staršieho brata, lebo ona má len sestru Petúniu. Hrozné meno, pripomína mi nejakú rastlinu. No a ony dve nemajú práve najlepší vzťah. Vraj kedysi mali, ale keď Lily zistila, že je čarodejnica všetko sa zmenilo.
"Tak a už len podpis." vydýchla som si, keď som konečne dopísala.
"A pozdravila si ho?" spýtala sa Lily a vôbec neodtrhla pohľad od pergamenu s poznámkami.
"Uhm." prikývla som a zalepila obálku.
Tak a teraz ma čakala ešte polhodina nudy. Lily si písala poznámky, takže sa s ňou nedalo rozprávať a Caro čítala nejakú knihu. Pam a Mariane podľa všetkého básnili o Blackovi, lebo každú chvíľu na neho čumeli a priblblo sa chichotali.
Napadlo ma, že by som mala začať s vymýšľaním pomsty Blackovi. Za čo? Za to, že som musela stráviť skoro dva dni na ošetrovni. Za to, že ma zobudil v noci. A za to, že existuje.
Ale čo by som mu vyviedla? Veľmi si zakladá na svojom výzore. Prefarbiť mu vlasy? Nie, už viem zamastiť mu vlasy tak, aby nešli zmyť. Na škole potom budú dvaja Snapovia.
Alebo niečo iné? Uvidíme.
Keď zazvonilo všetci nadšene vyleteli z triedy.
"Lily čo máme teraz?" otočila som sa na ňu.
"Hm?" inteligentná odpoveď.
"Transfiguráciu." Odpovedala mi za ňu Caroline.
"Super. Je ti niečo Lily?"
"Nie, nič. Len som sa zamyslela." Tak zamyslela a nad čím asi tak? Pozrela som sa na objekt jej pohľadu a to ma dorazilo.
"Nad Potterom???" Nádych, výdych Charlotta! Upokoj sa!
Lily očervenela až po korienky vlasov, ktoré má aj tak červené. "Nie, nie, vôbec nie." Snažila sa vykrútiť, ale ja som vedela svoje. No vypočúvanie som nezačala, práve totiž išiel okolo Lilyn objekt záujmu a ten by si ešte niečo namýšľal.
"Porozprávame sa večer, Lily." Ukončila som našu konverzáciu a vošli sme do učebne transfigurácie.
"Dobrý deň žiaci. Takže najprv si pozbieram vaše domáce úlohy." Privítala nás profesorka McGonagallová.
"Ups." Tak na úlohy som ani nemyslela.
"To nič slečna Spellová," začala profesorka, asi ma počula. "keďže ste boli na ošetrovni, úlohu mi donesiete zajtra." povedala a odkráčala späť ku katedre.
No super. Tak toto je úžasné. No pre istotu som nič nepovedala, ešte by som ju musela doniesť dnes. "Lily dáš mi ju odpísať???" napísala som na kúsok pergamenu a posunula som jej ho. Počas transfigurácie sme sa totiž radšej nerozprávali. Raz som v prvom ročníku niečo húdla do báb a hneď som schytala školský trest.
Odvtedy som sa na transfigurácii správala slušne, ale dakedy som sa proste pozabudla a body išli dole, alebo prichádzali na rad tresty.
"Veď som ju teraz odovzdala." posunula mi pergamen späť. "Ale mám ešte požičané knihy, z ktorých som to robila. Tie ti požičiam. Ale teraz už dávaj pozor!"
Do Azkabanu! To som si neuvedomila. A teraz som v kaši. Kým to napíšem, to potrvá. Väčšinou si úlohy robíme s Lily a Caro spolu a vtedy je to jednoduchšie. A dnes si ju budem musieť robiť sama. Tomu sa hovorí smola.
Hodina a aj ďalšie potom prebehli celkom v poriadku. Síce som dakedy nevedela o čom profesori hovoria a to som vymeškala len jeden a pol dňa! No ale ja to dobehnem. Verím si.
"Ahojte baby! Tak ako bolo na vyučovaní?" dobehla nás pred Veľkou Sieňou Alice.
"Celkom dobre. Na Dejinách som dočítala tú knihu, čo si mi požičala." Usmiala sa na ňu Caroline. Lily sa zamračila pri zmienke o Dejinách, ale Caro si to viditeľne nevšímala.
Toto Lily robí často, ale je zlatá. A s tými svojimi červenými vlasmi sa do Chrabromilu proste hodí. Ešte keby si dala na brucho vytetovať chrabromilského leva a mohla by nahradiť našu zástavu.... Mne preskočilo. Ja tu rozmýšľam nad tým, aby moja priateľka nahradila Chrabromilskú zástavu. Ja si asi budem musieť súrne odskočiť....k Mungovi.
"Nad čím rozmýšľaš?" vytrhla ma z mojich úvah ich hlavná aktérka. Cítila som ako sa červenám.
"Nad ničím." pokúsila som sa o úsmev.
"To ti tak verím. Určite v tom bude chlap." Pokývala hlavou. Lily, ty keby si vedela nad čím som rozmýšľala.....
Posadili sme sa k stolu a ja som sa natiahla k podnosu s pečeným kuraťom.
"Kto to je?" dobiedzala Lily.
"Hm????" na nič zmysluplnejšie som sa nezmohla.
"Nad kým si rozmýšľala?" Tá si nedá pokoja. Čo jej mám povedať: 'Nad tým, že môžeš nahradiť chrabromilskú zástavu.' ?
"Nad nikým. A nechajme to tak, lebo ty mi máš tiež čo vysvetlovať. To pred učebňou Dejín..."
"Charlotta." Prerušila ma. "Necháme to navečer dobre?"
"Dobre. Tak dobrú chuť." Popriala som všetkým, čo ma počúvali a zahryzla som sa do kuraťa.
O pár minút sa ozvalo zborové ochkanie od väčšiny dievčenského osadenstva. Zdvihla som hlavu od jedla, a pretože som teraz nesedela chrbtom k dverám, zbadala som prichádzajúcich Záškodníkov, ako sa nazývajú.
Na svoje veľké nešťastie a samozrejme aj Lilyno som si uvedomila, že jediné voľné miesto je pri nás. A viditeľne si to uvedomili aj oni. Potter sa totiž usmieval, ako Slughorn, keď vidí Lilyn elixír. Ale Black mal na tvári zdesený výraz. Hlavu som sklonila ešte nižšie a snažila som sa čo najrýchlejšie dojesť.
"Ahojte. Môžeme si prisadnúť?" spýtal sa Remus. Aspoň že on je slušne vychovaný.
"Ale samozrejme." prikývla Caroline na čo ju Lily prebodla pohľadom. Vtedy si Caro uvedomila, čo spôsobila a ospravedlňujúco sa na ňu pozrela. Samozrejme Potter sa natlačil medzi mňa a Lily.
Remus a Pettigrew si sadli oproti a o chvíľu vedľa mňa dosadol Black. Snažila som sa zachovať si pokojnú hlavu.
Potter začal niečo rozprávať Lily a tej až zbeleli hánky od zatínania pästí.
Snažila som sa ich nevnímať a sústrediť sa na čo najrýchlejšie jedenie.
Natiahla som sa pre džbán s tekvicovým džúsom, aby som mohla to kura spláchnuť do žalúdka. Vtedy sa však pre džús natiahol aj Black a dotkol sa mojej ruky. Prešiel mnou veľmi zvláštny pocit a viditeľne aj ním a obaja sme rýchlo od seba odtiahli naše ruky.
Očervenela som, vstala, skôr vyskočila od stola a vybehla z Veľkej Siene.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Anketa


Komentáře

1 passia | Web | 18. července 2008 v 0:10 | Reagovat

jake zlate

2 miriela | E-mail | Web | 18. září 2008 v 21:53 | Reagovat

ohoho zvláštne pocity sú najlepšie :D

3 Alecta Black | Web | 31. března 2009 v 20:26 | Reagovat

to je... waw ja nemám slov xD

4 Loutre | Web | 6. července 2009 v 12:51 | Reagovat

yup!!!! :) idem ďalej  ->>

5 Gabča | E-mail | Web | 20. července 2011 v 22:12 | Reagovat

znovu nemam slov a tak len budem suhlasit s mirielou

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama