Ďakujem za všetky komentáre :)
(A nie, nespriateľujem. Ďakujem, že sa na to nepýtate ;) )
_________________________________________________________________

12.Kapitola-Žiarlivosť

24. května 2008 v 19:00 | Tonks |  Pomsta srdca
A máme tu už 12.Kapitolu. Nejdem sa rozpisovať. A aby ste boli presne v obraze, radím vám prečítať si posledné riadky 11. kapitolky. Prajem príjemné čítanie. :)
Babám (Lili, Julči, Wisty, Nath, Romuske a Meg) som sľúbila prekvapko. Takže tu je: Každej z vás napíšem buď jednorázovku, songfic alebo drablle. Stačí ak do komentátov napíšete, čo chcete. :) A taktiež vám venujem túto kapču.

"Kto dal podnos ku dverám? Veď sa tu vôbec nedá chodiť." Šomral niekto, ale asi si nás zrazu všimol. "Slečna Spellová toto je Nemocničné krídlo, nie miesto na rande," pokarhala ma, ako ste už určite zistili, madam Pomfreyová.
"Dobrý deň, asi by som vám to mal vysvetliť," začal Terry, no ona ho stopla.
"Mladý muž nechajte toho vysvetľovania a radšej opustite túto miestnosť."
"Ale," pokúsil sa jej to znova vysvetliť Terry.
"Žiadne ale. Dovidenia," povedala a ani sa na neho nepozrela, bola k nám otočená chrbtom a dávala si dole cestovný plášť.
"Ale madam Pomfreyová to je Terry Pinn, náš praktikant," povedala som jej s úsmevom, lebo mi celá táto situácia pripadala veľmi smiešna.
Ošetrovateľka očervenela. "Prepáčte mi, nespoznala som vás," ospravedlňovala sa.
"To nevadí. Mám vám nejako pomôcť?" opýtal sa jej, asi sa so mnou nudil.
"Áno môžete. Pomôžete mi namiešať jednu masť," zapriahla ho hneď do práce a vošla do svojej kancelárie.
"Prepáč, ale nechcem, aby si o mne myslela, že sa len pofľakujem," šepol mi Terry ešte predtým, ako ju nasledoval.
OK, ja si idem teda znovu čítať. Veď mám už len pár strán. Nemyslite si však, že som nejaký knihomoľ, tak to teda nie. Knihy sa mi páčia, rada ich čítam, ale nie stále. Som skôr taký, ako to volá Lily, 'rekreačný čitateľ'. A Caro má zas na to svoje vysvetlenie. Raz mi povedala: "Charlie, ty čítaš len vtedy, keď sa nedá robiť nič iné, len sa nudiť." Asi mala pravdu.
A už je tu THE END! Nádherná kniha, myslím, že asi najlepšia, čo som kedy čítala. A to som ich čítala dosť. Hoci nie tak veľa ako Lily alebo Caro. Ale určite viac, ako Sirius s Jamesom a Pettigrewom(neviem jeho meno) dokopy.
"Slečna Spellová, večera sa vám už nesie," zvolal Terry a ladným krokom vplával do miestnosti s podnosom v rukách.
"Len prosím ťa o nič nezakopni," povedala som mu so smiechom. Lebo vyzeral fakt neodolateľne. Proste som neodolala sa na ňom zasmiať.
"Že by si sa o mňa bála?" spýtal sa ma a zastal.
"O teba? V žiadnom prípade. Ja sa bojím o moju večeru," vyplazila som na neho jazyk. Viem, že je to detinské, ale ja som si to proste neodpustila.
"Ale teraz si ma urazila," povedal a prestieral urazenosť.
"Tak sa odraz!" navrhla som mu.
"Odraz?" začal sa smiať. "Ako si na to prišla? To som ešte nepočul."
"Jednoducho. Ale prezradím ti to, keď mi dáš večeru," začala som vyjednávať.
"Ja to nepotrebujem vedieť."
"No dobre, tak si idem pre ten podnos sama," začala som vstávať. "Hoci sa mi točí hlavy a keď spadnem, budeš ma mať na svedomí." Asi by som sa fakt mala zapísať do nejakého divadelného krúžku, lebo mi na to skočil.
"OK, už idem. Ty len pekne lež!" nariadil mi a o chvíľu som mala podnos na kolenách.
"Fíha, hrášková polievka!" vyhŕkla som nadšením, keď som zbadala na podnose moju najobľúbenejšiu polievku.
"Dobrú chuť," poprial mi so smiechom Terry.
"Čo ti je smiešne?" spýtala som sa ho.
"Ty," smial sa ďalej. Nechápavo som sa na neho pozrela.
"To ako ješ. Počkaj," povedal a prstom mi zotrel kúsok rezanca z brady.
"Ahoj miláčik..." zaznelo od dverí. Znovu sme s Terrym od seba uskočili a tým pádom sme rozliali polivku.
"Asi som tu nevhod," povedal s ľadovým hlasom Sirius.
"Počkaj, ja ti to vysvetlím," skríkla som na neho.
"Ďakujem netreba. Pochopil som." ešte raz na mňa pozrel a otočil sa na päte.
"Ono to nie je tak ako to vyzerá," povedal Terry. Sirius sa znovu otočil k nám.
"A ako to teda je? Chceš mi povedať, že vy spolu nič nemáte? Ja som si to o tebe, Charlotta, nemyslel" povedal a ja som v jeho oku zahliadla slzu. Otočil sa a vybehol von.
"Sirius, čakaj do pekla!" zakričala som za ním a v momente som bola na nohách.
"Charlotta nechaj ho tak. Ty si ľahni späť, nemôžeš tu behať," snažil sa ma zastaviť Terry.
"Ty ma nechaj na pokoji. Rúti sa mi vzťah, ktorý netrvá ani deň," kričala som na neho a vymanila sa z jeho zovretia.
Len v nočnej košeli som vybehla von z miestnosti a za rohom sa narazila na Siriusa. Sedel na zemi a tvár si držal v rukách.
"Sirius?" prihovorila som sa mu potichu a prisadla som si k nemu.
"Mala by si sa vrátiť," povedal mrazivým tónom s hlavou ešte stále v rukách.
"Sirius, to bol Terry. Praktikant. Len mi doniesol večeru," snažila som sa mu vysvetliť.
"A za to si ho musela bozkávať?"
"Prosím?" spýtala som sa ho a potom som sa začala smiať. "Sirius ty žiarliš."
Pozrel na mňa. "Ja a žiarliť?"
"Áno. Žiarliš." Smiala som sa ďalej. Chvíľu na mňa pozeral a potom sa začal smiať aj on.
"Prečo sa smeješ?" spýtala som sa ho a mierne mi drkotali zuby. Na chodbách je riadna kosa.
"Máš veľmi nákazlivý smiech. Ale pre Merlina Charlotta, veď si len v nočnej košeli!" zvolal a razom bol na nohách. O pŕ sekúnd na to som bola v jeho náručí.
"Si normálna? Takto behať po chodbách. A ešte k tomu máš byť na ošetrovni," karhal ma ako malú.
"A kvôli komu som stade odišla, hm?" urazila som sa.
"Prepáč bol som debil. Ale vieš, konečne som si ťa získal a nechcel som ťa hneď stratiť," priznal sa. "Odpustíš mi?" vykúzlil psie oči. Boli také presvedčivé. Ako to len robí?
"Za pusu možno," znovu som vyjednávala.
Pritiahol si ma bližšie, zastal a pobozkal ma. Hmm. Keby ma nebol držal, tak asi poletím do výšin.
"Odpustené," povedala som mu, keď sa naše pery od seba odlepili.
"A teraz smer: Tvoja posteľ!" rozkázal sám sebe a na určené miesto aj zamieril.
"Dnes asi nebudeme mať rande. Teraz tam je totiž okrem Pomfreyky aj Terry..." pošepla som mu.
"Neboj, ja to vyriešim," žmurkol na mňa a to sme už boli pri dverách. Pustila som ho jednou rukou a otvorila som ich.
Na najbližšej posteli sedel Terry s pohľadom upretým na dvere.
Keď sa jeho a Sririusov pohľad stretol, obaja akoby zamrzli a potom v jednej chvíľu naraz prehovorili.
"Prepáč."
"Prepáč."
Začala som sa smiať. "Myslím, že by si ma mohol pustiť," pošepla som Siriusovi.
On ma pomaly položil na zem a znovu sa pozrel na Terryho. "Prepáč, žiarlil som," posledné dve slová vyslovil veľmi potichu, ale Terry ho počul.
"Nevadí, aj ja by som, keby som mal za priateľku Charlottu," usmial sa na neho. "Prímerie?" podal mu ruku.
"Môže byť," prikývol Sirius. "Ja som Sirius Black."
"Ja Terry Pinn. Som praktikant. Strávim tu pár dní. A neboj Charlottu ti nepreberiem. Mne do oka padla iná. Ale tá má vraj potenciálneho partnera," zasnil sa.
"Nemyslíš náhodou Evansovú?" začal sa smiať Sirius.
"Ako vieš?" spýtal sa nechápavo.
"O tom vie celá škola," povedala som s námahou, lebo ma chytal záchvat smiechu.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 wisty | E-mail | Web | 24. května 2008 v 20:25 | Reagovat

jejky, zase nádherný a ta Pomfreyová na začátku... to mě fakt dostalo:)

mno, a když mi teda splníš nějaký přání, tak to bude: jednorázovka, postavy: James, Sirius, Bella a Cissa, no a kdyby to šlo, tak by se mě líbila romantika:) no, a teď su zvědavá, jak se s tím popereš:)

2 tonks | E-mail | Web | 24. května 2008 v 20:37 | Reagovat

tak wisty to som zvedavá aj ja

fuha, to ich mam poparovat?

3 nathalcek | Web | 24. května 2008 v 23:58 | Reagovat

waw tak toto bolo supeeer:d na tuto scenu som dlho cakala :D waw . dakujem za venovanie a ja by som brala nejaku jednorazovku na temu: sirius black + lily evansova = jamesova ziarlivost :D tesiiim sa a taketo prekvapko som vazne necakala :D

4 Meg | Web | 25. května 2008 v 11:25 | Reagovat

teda ty seš úžasná=))

kapču si přečtu až si někdy udělám čas na tuhle povídku=(

No a já bych prosila..třeba songfic na Dance with me od Nouvelle Vague- jinak o čem bude nechám na tobě...=))) Fakt si mě udělala radost.

5 wisty | E-mail | Web | 25. května 2008 v 15:18 | Reagovat

to tonks: no co já vím, třeba... :) ale ti věřím, to zvládneš:)

6 Julča | 25. května 2008 v 17:06 | Reagovat

Krásná kapitola, pomfreyka by la skvělá, ale to i sirius, čekala jsem, že terryho praští. Dík za věnování. Jednorázovku bys mohla napsat na téma Lupin a Tonksová, žánr nechám na tobě, ale mohlo by to být o tom jak se dali dohromady.

7 annetta | E-mail | Web | 27. května 2008 v 16:16 | Reagovat

super krásná kapitolka a celá povídka:) moc se mi to líbí tak honem dál...

8 Lili | Web | 27. května 2008 v 19:31 | Reagovat

no tak sa necham prekvapit:D najlepsie v podobe jednorazovky par ako inak Jimmi/Lily:) dik a kapcu bola eno nuno:)

9 Fanthasia | Web | 7. června 2008 v 22:11 | Reagovat

bomba :D:D ten koniec zase skvelý vlastne ako celá kapča :D

10 passia | 18. července 2008 v 1:01 | Reagovat

uza

11 Alecta Black | Web | 1. dubna 2009 v 0:34 | Reagovat

akože... úprimne jedno nechápem.. prečo nespím?! xD už mi z tých tvojich poviedok šibe, lebo ich komentujem o pol jednej v noci :) ale mne to vôbec neva.. bolo to skvelé! :) a rehot nakonci, normalne som prepukla v rehot xD

12 Gabča | E-mail | Web | 20. července 2011 v 23:32 | Reagovat

AAAAA. Môj zlatý. On žiarli. Krásna kapitola. Už by som mala ísť spať, ale keď od toho sa nedajú odtrhnúť oči. Zajtra zaspím u lekárky.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama