Ďakujem za všetky komentáre :)
(A nie, nespriateľujem. Ďakujem, že sa na to nepýtate ;) )
_________________________________________________________________

2.Kapitola-neodbytné myšlienky

30. dubna 2008 v 16:26 | Tonks |  Pomsta srdca
Takže je tu druhá kapitolka.

"Spellová. Spellová..... Hmm. Charlotta?." Ktorý idiot ma budí? Otvorila som oči, ale videla som len obrysy. Na ošetrovni bola tma.
"Charlotta?" Zase ten hlas. Dopekla veď to je ... Black.
"Black?" Čo ten tu robí?
"Uhm. Pre Merlina, už som si myslel, že si zase odpadla."
Že vraj zase. "Odpadla som len raz a ty dobre vieš koho zásluha to bola. A čo vlastne chceš?" Vybafla som naňho. Nemám rada, keď ma niekto budí. A ešte neradšej keď je to Black. Nieže by ma už predtým dakedy budil, ale z princípu.... My dvaja s Blackom sa nejako nemusíme. Na rande som s ním nebola, ani po tom netúžim. Hoc on sa pokúšal. Ale vzdal to. Na moje veľké šťastie.
"No....hm.....vieš...hm..."
"Dopekla tak sa už konečne vykokci." Vykríkla som na neho šeptom. Nepýtajte sa ako sa dá kričať šeptom ja to proste viem.
"No ja som sa prišiel ....ospravedlniť." No konečne to zo seba vytiahol. Trvalo mu to ako Pettigrewovi, keď odchádza od stola s jedlom.
"Takto neskoro?" Ja chápem, že sa mi prišiel ospravedlniť a mala by som byť milá, ale dokážete byť milí na niekoho, kto vás začaruje, potom vás uprostred noci zobudí a ani nevie povedať čo chce? Ja teda nie.
"Mal som trest." Aha takže trest, zase asi začaroval brnenie alebo čo.
"To ma netrápi. Je to tvoja smola. Prosím ťa vypadni, chcem spať." Zamrmlala som. Fakt sa mi zatvárali oči.
"Vieš čo Spellová? Zabudni na to." povedal veľmi chladným tónom. Veľká zmena za tých pár sekúnd. Vyšiel von z ošetrovne a buchol dverami.
Už som sa zľakla, že priletí Pomfreyka, ale našťastie spala ako my na dejinách mágie.
Zavrela som oči a v momente som bola v ríši snov. No podivné je, že moja posledná myšlienka patrila tomu idiotovi Blackovi.
Ráno som sa zobudila na svitaní. Som síce veľký milovník spánku, asi tak ako Remus Lupin kníh, ale spánku som mala za posledných 24 hodín dosť.
Vstala som s postele a prichytila sa jej rámu. Trochu sa mi zatočila hlava, ale inak som sa cítila v poriadku. Pomaly som prešla k dverám do WC a cestou som pozrela z okna. Nádhera. Slnko vychádzalo na obzor a lúče sa odrážali od pokojnej hladiny jazera.
Bolo to prvýkrát po dlhom čase, čo som videla východ slnka. Naposledy som ho v Rokforte videla asi minulý rok v máji, keď sme s Lily zaspali v spoločenskej miestnosti a nad ránom sme sa premiestňovali (pešky nie kúzlom:D) do izby. Black mal potom blbé poznámky, že vraj sme sa opili. My a opiť sa????
Keď slnko vyšlo na oblohu vrátila som sa do postele, lebo keby ma Pomfreyka našla mimo nej asi by skončila u Munga.
Prikryla som sa až po bradu a začala rozmýšľať o tom našom 'incidente'. Myšlienky však odbočili od témy a venovali sa Blackovi.
Viem, že som včera bola na neho otrasná, ale aspoň ma nechá na pokoji. Musím síce priznať, že to bolo od neho milé... Pre Merlina, čo to táram. Určite mu to nakázala McGonagallová. Sám by to nikdy nespravil.
Chodím s ním do školy už siedmy rok, ale ani raz som ho nevidela sa ospravedlniť. "Možno spravil výnimku." ozval sa hlások v mojej hlave. Ja už fakt nie som normálna. Rozprávam sa sama zo sebou a ešte trepem takéto blbosti.
Z úvah o Blackovi ma vytiahla madam Pomfreyová, po prvýkrát som bola tak šťastná, že ju vidím.
"Vy ste už hore slečna Spellová?" opýtala sa ma s nehraným úžasom. Chápem, tých pár dní, čo som už predtým strávila na ošetrovni, som vstávala až okolo 10.
"Áno. Takže ma dnes už pustíte?" začala som zostra. Nerado chodím okolo horúcej kaše.
"Najprv vám musím spraviť nejaké testy a ak bude všetko v poriadku nevidím v tam najmenší problém. Ale budete sa musieť šetriť!" pozrela na mňa prísnym pohľadom.
"Samozrejme. Môžem sa ísť teraz umyť?" Usmiala som sa na ňu.
"Choďte. A keď sa vrátite zjete raňajky a potom urobíme tie testy." Cítim sa ako keby som mala 5 rokov. Veď som už dospelá a ona sa ku mne správa, ako by som si ani šnúrky nevedela zaviazať. Pre vašu informáciu viem to už...hm....dlho.
Vstala som z postele, zobrala som si veci, ktoré mi včera Lily doniesla a vošla do mini kúpeľne v ošetrovni. To aj my na izbe máme väčšiu. Ale tu som bola aspoň sama.
Nás je totiž na izbe päť. Lily a Caroline v kúpeľni našťastie netrávia veľa času, ale Pamela a Mariane to kompenzujú - v kúpeľni trávia ráno aj polhodinu každá. Takže ak chceme ja, Lily a Caro použiť kúpeľňu musíme ich predbehnúť, lebo inak nestíhame raňajky.
Vrátila som sa do ošetrovne už umytá a prezlečená. Na nočnom stolíku som mala položenú tácku s 'raňajkami', ktoré pozostávali z pomaranča a dvoch toastov s paradajkou.
Ja ktorá zjem na raňajky minimálne štyri toasty alebo palacinky. A k tomu minimálne ďalších desať vecí si mám vystačiť s pomarančom a dvoma toastami????
V žiadnom prípade. Dakde v izbe by som ešte mal mať nejaké čokoládové žabky, takže dnes použijem železnú rezervu.
Keď som dojedla môj prídel jedla vrátila sa Madam Pomfreyová. Vlastne nemám ani potuchy kde bola, ale proste sa vrátila.
"Ako vidím, už ste dojedli." skonštatovala a zobrala mi tácku. "Toto vypite a hneď vám urobím testy." Podala mi fľaštičku s oranžovým obsahom a zamierila do kancelárie.
Pomalý pohybom som otvorila fľaštičku a opatrne privoňala k obsahu. Po skúsenostiach s Poppynými elixírmi som opatrná. Voňal celkom pekne, ako pomaranče a sedmokrásky. Pomaly som sa napila, nechutil vôbec zle. Tak som ho vypila na jeden šup.
Cítila som ako mi tečie dole hrdlom a pomaly sa dostáva do žalúdka.
To sa už Pomfreyka vrátila zo svojej kancelárie. "Seďte pokojne!" povedala a začala zložito mávať svojim prútikom a mrmlať zaklínadlá.
Cítila som sa, ako keby po mne liezli mravce. To sú asi tie, čo mi včera ušli.
"Uhm. Dobre. Takže slečna Spellová, vyzerá to, že vás môžem pustiť. Ale musíte si na seba dávať pozor. Ak by vám náhodou bolo zle, alebo sa vám krútila hlava okamžite príďte."
"Samozrejme." povedala som. "že nie." To som dodala v duchu.
Chodiť do ošetrovne len preto, že sa mi točí hlava? Ďakujem neprosím. Ja nie som nijaký hypochonder, aby som na do ošetrovne chodila dennodenne. Mne sa totiž hlava točí dosť často. Asi od začiatku roka, ale je to len chvíľkové. Načo tým niekoho zaťažovať. Určite to mám z tlaku.
Pozbierala som si svoje 'paškamétle', strčila ich do tašky a zamierila von.
"Dovidenia." pozdravila som sa. Slušné vychovanie mám. Síce pri Blackovi na neho pozabudnem, ale vadí????
"Dovidenia slečna Spellová. A nezabudnite..."
"Budem si dávať pozor." Dokončila som za ňu. Ešte by mi začala dávať prednášky. To nepotrebujem.
Rýchlo som vybehla a zamierila ku chrabromilskej veži. Na chodbe bolo len zopár študentov- ranných vtáčat. Nikoho príliš známeho som nestretla.
Prišla som až k Tučnej panej. "Čisté svedomie." povedala som heslo.
"Takto neskoro sa chodí späť. Nespomínam si totiž, že si ráno z tadeto vychádzala." ozvala sa. Toto neznášam. Dakedy si s ňou rada pokecám ale teraz nie.
"No ja som vlastne ani nespala na izbe." Vyvalila oči, ale ďalej nereptala a pustila ma do klubovne.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Lili | Web | 30. dubna 2008 v 17:35 | Reagovat

no bomba co dodat??:)

2 passia | Web | 17. července 2008 v 23:39 | Reagovat

pekne tucna pani urcite na prasky kam ta mladez speje

3 miriela | E-mail | Web | 18. září 2008 v 21:43 | Reagovat

heh tak sa tie mravce nakoniec našli, to je dobre :D

4 Alecta Black | Web | 31. března 2009 v 19:42 | Reagovat

prečo sa mi tak strašne páči slovo reptať xD úplne brutalka... veľmi dobré :)

5 Gabča | E-mail | Web | 20. července 2011 v 21:38 | Reagovat

hihi. Chudák Sirius. Ale čo už.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama